Krematórium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kremarórium v západnom Londýne

Krematórium (z lat. cremare = spáliť) je budova určená na kremáciu, pohreb žiarom, spopolnenie zosnulých.

Spaľovanie mŕtvych bolo od dávnej minulosti u mnohých národov rozšíreným spôsobom pohrebu. Novšie sa znovu začalo používať od roku 1878 (v Nemecku) a od tých čias sa v svetovom meradle najmä vo veľkých mestách postupne nahrádza pochovávanie mŕtvych na cintorínoch spopolňovaním.

Krematórium býva monumentálne riešenou samostatnou budovou. Jadrom stavby je obradná sieň s miestom na vystavenie rakvy počas smútočného obradu, s lavicami pre zhromaždených a s chór pre organ, hudobníkov alebo spevákov. Veľmi dôležité je dispozičné riešenie aj ostatných miestností vzhľadom na dôstojnosť prípravy na rozlúčku so zosnulým, návštevnosť priestorov a iné úkony. Pri krematóriu býva kolumbárium na ukladanie urien s popolom, urnový háj a lúka na rozptýlenie popola.

Na Slovensku sa nachádzajú krematóriá v Bratislave (pozri Krematórium a Urnový háj v Bratislave), Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Nových Zámkoch a už aj v Leviciach.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]