Rudolf Pribiš
| Rudolf Pribiš | |
| sochár, pedagóg | |
| Narodenie | 19. marec 1913 Rajec, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. júl 1984 (71 rokov) Bratislava, ČSSR |
| Odkazy | |
| Commons |  Rudolf Pribiš |
Rudolf Pribiš (* 19. marec 1913, Rajec – † 3. júl 1984, Bratislava) bol slovenský sochár a výtvarný pedagóg, významný predstaviteľ slovenského umenia 20. storočia a socialistického realizmu v sochárstve.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval na meštianskej škole (1923) a na gymnáziu v Trenčíne (1924 – 1931). Podľa rodinnej tradície (otec bol pernikár) sa vyučil za medovníkara. Začiatkom 30. rokov odišiel študovať medicínu do Prahy (1931 – 1933), ale nakoniec sa rozhodol pre výtvarné umenie. Navštevoval Odbor kreslenia ČVUT (1934) a potom neskôr Akadémiu výtvarných umení (1935 – 1937), kde študoval pod vedením Prof. Otakara Španiela (1881 – 1955).
Počas rokov 1939 – 1940 pokračoval v štúdiu na Oddelení kreslenia SVŠT v Bratislave, a súčasne sa venoval profesionálnej umeleckej tvorbe. Od roku 1945 dostal príležitosť organizovať výtvarný život na Slovensku a od roku 1950 pedagogicky pôsobil na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde bol v rokoch 1963 – 1968 a 1971 – 1974 aj rektorom.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Venoval sa medailérskej tvorbe, napríklad pre vysoké školy tvoril rektorské a dekanské insígnie. Je najvýznamnejším predstaviteľom medailérskej tvorby na Slovensku. Tvoril aj monumentálne a komorné sochy. V rokoch 1975 – 1982 úzko spolupracoval s architektom Eugenom Kramárom, s ktorým výtvarne dotvoril námestia v Rajci, Rajeckých Tepliciach, Starej Turej a Prievidzi.
V roku 1936 získal II. cenu Akadémie výtvarných umení na výstave poslucháčov akadémie v Prahe za reliéf Pitva. O rok neskôr získal I. cenu za reliéf „Na pláži“. Za reliérne bronzové dvere na Slavíne získal v roku 1970 titul „Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda“ a o rok neskôr titul národný umelec.
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Rudolf Pribiš patril spolu s Jánom Kulichom, Ladislavom Berákom a Tiborom Bártffayom k najvýraznejším predstaviteľom tzv. socialistického realizmu v sochárstve. Tzv. socialistický realizmus slúžil vládnucej KSČ ako politický nástroj formovania „pracujúcich más“.
Vybrané diela
[upraviť | upraviť zdroj]Sochy
[upraviť | upraviť zdroj]- Súsošie oslobodenia Žiliny, 1955, Sad SNP, Žilina
- Pomník padlým v SNP, Námestie slobody, Prievidza (spolu s architektom Štefanom Lukačovičom)
- Pomník oslobodenia Dolný Kubín
- reliéfne bronzové dvere obradnej siene Pamätníka sovietskej armády na Slavíne
- Žena po kúpeli, Rajecké Teplice
- 1965 – 1966 Odpočívajúca plastika v parku Dudinciach
- 1979 Pamätník osloboditeľov, Stará Turá
- Pamätník SNP, Námestie SNP, Rajec
- Reliéf na rodičovskom hrobe, Rajec
Reliéfna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- Transfúzna stanica v Bratislave (1958)
- Stredná poľnohospodárska a priemyselná škola J. A. Gagarina v Bernolákove (1959)
- Československé veľvyslanectvo v Pchjongjangu (1960-61)
- reliéfna kompozícia na nádvorí Múzea SNR v Myjave
- pamätná tabuľa Romualda Zaymusa na farskej budove v Bytčici
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- MICHALIČKA, Vladimír. Rudolf Pribiš a jeho medailérska tvorba pre vysoké školy [online]. Slovenské národné múzeum, 2006, [cit. 2009-06-22]. Dostupné online. Archivované 2007-09-22 z originálu.
- Rudolf Pribiš [online]. Mesačník Rajčan, marec 2008, [cit. 2009-06-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Pribiš