Jozef Trojan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jozef Trojan
- Poslanec Dočasného národného zhromaždenia
V úrade
1945 – 1946
Biografické údaje
Narodenie25. marec 1906
Horní Heřmanice, Česko
Úmrtie29. december 1953 (47 rokov)
Politická stranaKSS (KSČ)

Jozef Trojan alebo Josef Trojan[1] (* 25. marec 1906[2], Horní Heřmanice[3][4][1] – † 29. december 1953[2], Praha[3][4][1]) bol slovenský a československý odbojár, povojnový politik Komunistickej strany Slovenska a poslanec Dočasného národného zhromaždenia. V 50. rokoch 20. storočia popravený v rámci politických procesov komunistického režimu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo východočeských Horných Heřmaniciach. Počas tzv. Slovenského štátu[4] pôsobil ako správca veľkostatku Baťových závodov v Baťovanoch (terajšie Partizánske).[3] Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji[3] a zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Ako kapitán (veliteľ) partizánskej jednotky Hornonitrianska partizánska brigáda (najskôr oddiel potom brigáda Pavel - pozri Poznámky k názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan) operoval v regióne Horná Nitra (veľkú časť jej členov tvorili robotníci z Baťových závodov).[3] Koncom októbra 1944 po ústupe povstalcov rozhodol Trojan o rozpustení partizánskeho oddielu a prechode do hôr.[5]

Po vojne bol riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na Závody 29. augusta – ZDA[3]. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku 1946.[6]

V auguste 1949 sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP a pochodoval v čele svojej partizánskej brigády vo Zvolene pred prezidentom Klementom Gottwaldom.[3] Potom sa ale stal obeťou čistiek. V noci 22. decembra 1949 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady, marenia dvojročného a päťročného plánu, sabotáže a vydierania. Je iróniou osudu, že Trojan sa pred zatknutím zúčastnil večernej recepcii v podniku Exico na počesť narodenín J. V. Stalina.[1] Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal.[7] Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch už v apríli 1945.[3] Odsúdený bol 16. októbra 1953 na trest smrti a popravený.[1] Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku 1944 o ústupe do hôr.[5]

Bol čiastočne rehabilitovaný avšak odsúdenie za návod na vraždu piatich civilných osôb v apríli 1945 bolo potvrdené aj súdmi po novembri 1989. V lete 1992 Najvyšší súd ČSFR konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu „nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“. Žiadosť o rehabilitáciu Trojana za návod na vraždu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 1994 (sp. zn. 1Rt23/93), ktoré sa stalo právoplatným 15. augusta 1994.[8]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

K názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan:

  1. V povojnovej literatúre a dokumentoch sa (oddiel a) brigáda, v ktorej pôsobil Trojan uvádzala pod rôznymi názvami, ako: brigáda Pavel, Pavel-Trojan, Hornonitrianska brigáda kpt. Trojana a v päťdesiatych rokoch sa začal používať názov Hornonitrianska part. brigáda Albína Grznára.[9]
  2. "Dovtedajšie jadro partizánskej skupiny vedenej Albínom Grznárom sa začlenilo do formujúcej sa brigády s názvom Pavel, podľa mena Pavla Alexandra Baranova. Veliteľom brigády Pavel sa stal Jozef Trojan, náčelníkom štábu Pavol Nemec a politickým komisárom Albín Grznár." Trojan bol určený za veliteľa partizánskych jednotiek v celej hornonitrianskej oblasti.[10]
  3. V neskorších zdrojoch sa už Trojan nespomína: "V pohorí Vtáčnik, najmä v okolí Novák pôsobila Hornonitrianska partizánska brigáda so štyrmi oddielmi, ktorej veliteľom bol František Hagara a komisárom František Mišeje."[11]
  4. Je možné, že socialistickým historikom sa podarilo prekryť pôsobenie Trojana, jeho spájaním s Hornonitrianskou partizánskou brigádou, s ktorou nemal veľa spoločného, keď napriek tomu, že mal byť jej veliteľom jeho meno neuvádza ani nepublikovaná literatúra: "Hornonitrianska partizánska brigáda – veliteľ: F. Hagara; komisár: F. Mišeje; náčelník štábu: F. Konečný. Okrem štábu ju mali tvoriť 4 oddiely: Vtáčnik, Dolné Vestenice, Major a Thälmann, pôsobiace v pohoriach Vtáčnik, Rokoš či na okolí Kľaku." [12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2. [s.l.] : Kalligram, 2006. 710 s. [Cit. 2015-02-06]. "Trojan+Josef"+1906+1953+"Samizdat+o+odboji"&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= Dostupné online. ISBN 8071497819. S. 335.
  2. a b Jozef Trojan [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online. (česky)
  3. a b c d e f g h Listy, Svazek 15 [online]. Jiří Pelikán, [cit. 2015-02-06]. S. 26. Dostupné online.
  4. a b c PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania, 1944: zv. Encyklopédia odboja a SNP [online]. Nakl. Pravda, [cit. 2015-02-06]. S. 571. Dostupné online.
  5. a b jmenný rejstřík [online]. faleristika.atfreeforum.com, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online.
  6. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-01-05]. Dostupné online. (česky)
  7. Vladimíra Jancuru: Ako sa prepisovali dejiny. Pravda, 1. septembra 2014
  8. Jan Šinagl: Ozval se mi JUDr. Bohumil Časnocha jménem pozůstalých po zavražděných…?!, Blog, 24. 9. 2014, Dostupné online
  9. J. Jablonický, Miroslav Kropilák: Slovník Slovenského národného povstania, Epocha, t. Pravda Žilina, 1970 - Počet stran: 337. Str. 203
  10. Jozef Jablonický: Štúdie a články, Svazek 2 (Samizdat o odboji), Kalligram, 2006, ISBN 8071497819, 9788071497813. str. 431
  11. Mária Chmelárová: Zborník pamätníka-múzea slovenského národného povstania, Svazek 4, Osveta, 1979, University of Virginia
  12. GAŽO, Emil. Partizánske hnutie na Slovensku: Organizácia a bojová činnosť jednotiek II. Druhé, doplnené spracovanie. Bratislava, 1984, 590 s. Strojopis. s. 156 – 158. In Martin Vitko: Partizánska skupina Žiar a jej miesto v dejinách protinacistického odboja na Slovensku (magisterská diplomová práce). Historický ústav, Masarykova univerzita. Online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]