Dočasné národné zhromaždenie
O dočasnom parlamente ČSR v rokoch 1918 – 1920 pozri Revolučné národné zhromaždenie.Dočasné národné zhromaždenie alebo Dočasné Národné zhromaždenie (čes. Prozatimní Národní shromáždění, zaužívaná skratka PNS), v dlhom tvare názvu Dočasné Národné zhromaždenie republiky Československej (čes. Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé), bol 300-členný zákonodarný zbor ČSR od 28. októbra 1945 do ustanovenia Ústavodarného národného zhromaždenia 18. júna 1946 (posledná, 53. schôdza sa konala 16. mája). Bolo stanovené v prvom článku Košického vládneho programu. Právnym predpisom vymedzujúcim jeho činnosť bol ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 47/1945 Sb. z 25. augusta 1945 (platný a účinný od 27. augusta).[1]
Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Rovnako ako vo vláde Národného frontu Čechov a Slovákov boli v Dočasnom národnom zhromaždení zastúpené všetky politické strany:
- Československá strana národne socialistická (ČSNS),
- Československá sociálna demokracia (ČSSD),
- Komunistická strana Československa (KSČ),
- Československá strana lidová (ČSL),
- Demokratická strana (DS),
- Komunistická strana Slovenska (KSS),
- od 1. apríla 1946 tiež Strana slobody (SSl).
Predsedníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
K voľbe (dočasnej) predsedníctva pristúpili poslanci v druhom bode programu 1. schôdze konanej 28. októbra 1945. Voľba predsedu prebiehala tajným hlasovaním (napísaním mena na biely hlasovací lístok vkladaný do obálky a následne vhadzovaný do urny). Odovzdaných bolo 293 hlasov, z toho za Josefa Davida (ČSNS) 255 hlasov, za Jozefa Lettricha (DS) jeden hlas a 37 lístkov bolo odovzdaných prázdnych. Voľba podpredsedov sa na návrh predsedu Josefa Davida konala aklamáciou (zdvihnutím ruky). Za kandidátnu listinu predloženú poslancami za ostatné strany (KSČ, ČSL, ČSSD, KSS, DS) hlasovalo 285 poslancov, proti bol jeden poslanec. Všetci zvolení poslanci sa ujali funkcie.
Kandidátna listina pozostávala z poslancov:
- Robert Gottier (KSS),
- František Tymeš (ČSSD),
- Alois Petr (ČSL),
- Anežka Hodinová-Spurná (KSČ),
- Andrej Cvinček (DS).[2]
Predseda a podpredsedovia skladali nasledovný sľub: „Sľubujem, že budem zachovávať zákony a úrad svoj predsednícky nestranne zastávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
Definitívna voľba predsedníctva sa uskutočnila v rámci prvého bodu programu na 12. schôdzi konanej 29. novembra 1945 a to rovnakým spôsobom ako predchádzajúce hlasovanie. Z 218 odovzdaných hlasov obdržal všetky Josef David. Za dovtedajších podpredsedov hlasovalo (aklamáciou) 183 poslancov, nikto proti.[3]
Výbory[upraviť | upraviť zdroj]
Na svojich ustanovujúcich schôdzach konaných 28. novembra 1945 boli zvolené predsedníctva nasledovných výborov:
- Výbor technicko-dopravný
- predseda: Jozef Styk (DS)
- podpredsedovia: Gustáv Husák (KSS), Jan Novotný (ČSSD), Josef Jura (KSČ)
- zapisovateľ: Jan Chomutovský (ČSL)
- Výbor zásobovací
- predseda: František Kaďůrek (ČSL)
- podpredseda: Ivan Roháľ-Iľkiv (UNR), Ján Bendík (DS), Jaroslav Lindauer (ČSSD)
- zapisovateľ: Jaroslav Břicháček (ČSNS)
- Výbor informačný
- predseda: Lumír Čivrný (KSČ)
- podpredseda: Vladimír Červenka (ČSL), František Klátil (ČSNS), Karol Hušek (DS)
- zapisovateľ: Peter Jilemnický (KSS)
Na svojich ustanovujúcich schôdzach konaných 29. novembra 1945 boli zvolené predsedníctva nasledovných výborov:
- Výbor vnútornej bezpečnosti
- predseda: Jan Vodička (KSČ)
- podpredseda: Antonín Hřebík (ČSNS), Michal Zibrín (DS), Josef Kubát (ČSSD)
- zapisovateľ: Karol Bacílek (KSS)
- Výbor osídľovací
- predseda: Alois Neuman (ČSNS)
- podpredseda: Josef Veverka (ČSSD), Jan Harus (KSČ), Štěpán Benda (ČSL)
- zapisovateľ: Marek Čulen (KSS)
- Výbor inkompatibilný
- predseda: Karel Hlaváček (ČSSD)
- podpredseda: Vladimír Krajina (ČSNS), František Kubač (KSS), Josef Krosnář (KSČ)
- zapisovateľ: Bohumír Bunža (ČSL)
Poslanci[upraviť | upraviť zdroj]
Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Dočasné národné zhromaždenie potvrdilo zotrvanie prezidenta vo funkcii a vykonávalo právomoc Národného zhromaždenia. Do jeho kompetencie spadala príprava volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia (uskutočnené 26. mája 1946).
Ústavným zákonom č. 57/1946 Sb. z 28. marca 1946 (platný a účinný od 3. apríla) schválilo ratihabíciu dekrétov prezidenta republiky a ústavných dekrétov prezidenta republiky.[4]
Medzi významné zákony prijaté Dočasným národným zhromaždením patrí Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov, nazývaný aj Amnestičný zákon.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ústavní dekret presidenta republiky č. 47/1945 Sb. o Prozatímním Národním shromáždění (Zákony pro lidi.cz)
- ↑ Stenoprotokol z 1. schôdze Dočasného Národného zhromaždenia, 28. október 1945, Praha: Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna, http://www.psp.cz/eknih/1945pns/stenprot/001schuz/s001008.htm
- ↑ Stenoprotokol z 12. schôdze Dočasného Národného zhromaždenia, 29. november 1945, Praha: Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna, http://www.psp.cz/eknih/1945pns/stenprot/012schuz/s012001.htm
- ↑ Ústavní zákon č. 57/1946 Sb. ze dne 28. března 1946, kterým se schvalují a prohlašují za zákon dekrety presidenta republiky. In Sbírka zákonů a nařížení republiky Československé. 3. 4. 1946, čiastka 28, s. 283. (PDF online, Zákony pro lidi.cz)