Bitka pri Čremošnom
| Bitka pri Čremošnom | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenské národné povstanie | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| nemecká 178. divízia Tatra | I. Taktická skupina | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper | pplk. Jozef Tlach
mjr. gšt Július Nosko stot. útv. Martin Ďuriš-Rubanský | ||||||
| Sila | |||||||
| nezistené | približne dva pešie prápory | ||||||
| Straty | |||||||
| nezistené | nezistené, vážne poškodený pancierový vlak | ||||||
| Slovenské národné povstanie |
|---|
| Strečno – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Svätý Kríž nad Hronom – Čremošné |
Bitka pri Čremošnom bolo bojové stretnutie medzi jednotkami nemeckej 178. divízie Tatra a jednotkami I. Taktickej skupiny Kriváň spadajúcej pod 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku, ktoré sa odohralo 4. októbra 1944 v horskom sedle Maly Šturec. Bitka sa skončila víťazstvom povstaleckých vojakov, ktorí odrazili nemecký pokus o prienik cez Malý Šturec do centra povstania Banskej Bystrice. Počas bitky bol prvý krát do bojov nasadený aj povstalecký Improvizovaný pancierový vlak Hurban.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 29. augusta 1944 sa rozhoreli boje Slovenského národného povstania. Následne 10. septembra 1944 došlo k reorganizácii povstaleckej armády, pričom obranu Stredného Slovenska a prístupov do centra povstania mala mať na starosti I. Taktická skupina (TS) Kriváň pod velením pplk, pech. Jozefa Tlacha. Táto takticka skupina mala budovať obranu v smere Horná Štubňa - Čremošné - Harmanec
Súčasne došlo k stiahnutiu pešieho práporu stot. Vitalaya od Kraľovian do priestoru Malý Šturec, kde prápor zaujal obranu. Z Turca bol stiahnutý aj motorizovaný prápor letcov pod velením stot. let. Ivana Haluzického, ktorý sa stal zálohou velenia povstaleckej armády a oddychoval v Harmanci.
Aktívne bola obrana v Malom Šturci budovaná od 21. septembra po stiahnutí povstaleckých jednotiek z Turca. K dispozícii bola čata kanónov proti útočnej vozbe (KPÚV) por. útv, Ľudovíta Pivovarčiho. Čatu tvorilo 19 mužov, ktorí mali k dispozícii jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Čata bola zaradená do obrany v rámci pešieho práporu I/6 s krycím názvom Breza, ktorému od 27. septembra 1944 velil kpt. jazd. Jozef vražda. Postavenie kanónov bolo vľavo od kóty 727 nad obcou Čremošné. Čate bol podriadený aj jeden nepojazdný tank LT vz. 35, ktorý bol okolo 20. septembra 1944 zakopaný na sútoku potokov Biela voda a Žarnovica. Velenie povstaleckej armády zvažovalo nasadiť v priestore Čremošné aj posledný stredný tank PzKpfw III auf. N (slovenské označenie tanku bolo P III), ktorým disponovalo, no po rekognoskácii terénu sa od tejto myšlienky upustilo.,
Jednotky I. TS sa do boja prvý krát dostali 25. septembra v skorých ranných hodinách, keď delá čaty por. Pivovarčiho spustili paľbu na nemecké automobily pohybujúce sa na ceste z obce Diviaky do Štubnianskych Teplíc. Povstaleckí delostrelci na vzdialenosť 4,5 km zasiahli dve nemecké nákladné automobily s muníciou a zničili ich.
Rozloženie síl[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa[1] bola obrana I.TS rozmiestnená nasledovne. Severnú časť obranného úseku I.TS držal peší prápor stot. Štubniaka. Postavenia práporu sa nachádzali približne oproti Štubnianskym Tepliciam. Na pravom krídle práporu bola umiestnená čata KPÚV por. Pivovarčiho. Južnú časť obranného úseku zase držal peší prápor stot. Vitalaya. V druhej línii obrany sa nachádzal prápor stot. Vraždu. Zálohu tvoril Haluzického prápor a ďalšie menšie jednotky vrátane partizánov.
Podľa [2] bola povstalecká obrana pri Čremošnom tvorená rotami stot. Nižňanského a npor. Klusáčka umiestnenými na pravej strane od železničnej trate. Obidve roty zabezpečovali obranu kóty 961 Diel a protitankovej prekážky na ceste do Banskej Bystrice. Na ľavej strane obrany sa nachádzali rota stot. Hurbana a čata ťažkých guľometnov poručíka Drozda. Prístup na stanicu v Čremošnom prehradila rota z práporu Haluzického. pod velením npor. Petrovského.
Po ústupe povstaleckých jednotiek z Hornej Nitry a Turca sa susedom I. TS vľavo stali jednoky IV. TS (plk. pech. Mikuláš Markus). Obidve taktické skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. Na pravej strane I. TS vo Veľkej Fatre držali obranu partizáni z I. partizánskej brigády J.V. Stalina kpt. Jegorova.
Priebeh boja[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 2. októbra 1944 ohlásil nový veliteľ nemeckých okupačných síl gen. SS Hermann Höfle:
":Začiatok frontálneho útoku na centrum československého povstaleckého hnutia." [3]
Cieľom útoku malo byť zatlačenie povstaleckých síl do tzv. stredoslovenskej pasce.
Hneď na druhý deň zaútočilo 6 nemeckých ľahkých tankov PzKpfw 38 z Hornej Štubne na Dolný Turček. Útok bol odrazený.
Večer a v noci z 3. na 4. októbra 1944 bolo z priestoru Štubnianske Teplice - Čepčín - Diviaky počuť hluk motorov tankov a nákladných vozidiel. Preto boli jednotky I. TS, IV. TS a Haluzického práporu uvedené do plnej bojovej pohotovosti.
Ráno 4. októbra 1944 podnikli Nemci z priestoru Štubnianske Teplice čelný útok na postavenia práporu kpt. Štubniaka Ďalší útok bol obchvatný úder bol vedený z Rakše. Nemci sa údoliami potokov Dolinka a Hrádky až do Žarnovickej doliny, kde narazili na slabo zaistené severné krídlo I. Taktickej skupiny. Do 10 hodiny postúpili až k rozvodiu Žarnovickej doliny a doliny Bielej vody kde sa nachádalo palebné postavenie Pivovarčiho čaty. .
Protiútok[upraviť | upraviť zdroj]
Okolo poludnia bola situácia pri Čremošnom kritická. Aby predišlo zrúteniu obrany a prieniku Nemcov cez malý Šturec rozhodlo Velenie 1. ČSAS o nasadení improvizovaného pancierového vlaku II Hurban, ktorý sa nachádzal v stanici Ulmanka. Ku chystanému protiútoku boli vyčlenené ďalšie jednotky, konkrétne prápor stot. Haluzického, asistenčná rota posádky Banská Bystrica, úderná rota Veliteľstva 1. ČSAS, guľometná čata od V. TS a jeden partizánsky oddiel. Keďže prísun ostatných jednotiek bol pomalý, protiútoku sa zúčastnil len Haluzického prápor, úderná rota a pancierový vlak.
Ako prví sa do východzích postavení dostavili pancierový vlak a úderná rota Veliteľstva 1. ČSAS, s ktorou prišiel aj náčelník štábu 1. ČSAS mjr. Július Nosko. Po príchode na veliteľské stanovište 1. TS a veliteľstva úseku Háj - hájovňa Bartoška a oboznámení sa so situáciou padlo rozhodnutie nečakať na ďalšie jednotky a okamžite zaútočiť.
Na porade v hájovni Bartoška bol veliteľ pancierového vlaku stot. útv. Martin Ďuriš-Rubanský informovaný o situácii a cieľoch, ktoré musí pancierový vlak likvidovať. Šlo najmä o veliteľské stanovište v dome pod železničnou traťou v údolí Žarnovica.
Protiútok sa začal o 14.00 hod. Úderná rota postupovala okrajmi lesa severovýchodne od údolia Bielej Vody až po Žarnovickú dolinu. Protitankové kanóny čaty Pivovarči sa však už nepodarilo zachrániť, nakoľko ich Nemci stihli odtiahnuť. Vojakom 1. ČSAS sa podarilo vyčistiť údolie Žarnovického potoka a na juhu nadviazať na obranu práporu stot. Vitalaya. Útok podporoval aj peší prápor stot. let. ivana Haluzického.
Medzitým IPV II Hurban vyrazil smerom na Hornú Štubňu a vrezal sa do postavení nemeckej pechoty. Delový vozeň začal paľbu a zasiahol spomínaný dom. Ostatné zbrane strieľali na skupiny nemeckých vojakov, ktorí sa dávali na ústup. Do boja sa napriek zákazu zapojila aj obsluha lokomotívy. Prekvapenie Nemcov využili vojaci roty stot. Nižňanského a vytlačila nemecké jednotky z výšin Diel.
Vľavo od tratej si však Nemci stále udržiavali prevahu a ostreľovali pancierový vlak z panierových pästí a hádzali naň ručné granáty. Napokon sa im podarilo poškodiť tankovú vežu pred lokomotívou ako aj tankový vozeň za lokomotívou. Jeden tankový vozeň o vežu prišiel, veža druhého bola poškodená. Padli obidvaja velitelia tankových vozňov a štyria tankisti boli ranení. Zranenia utrpela aj obsluha lokomotívy. Navyše lokomotíva mala poškodený parovod, podvozok a piesočník. Július Nosko uvádza, že k poškodeniu pancierového vlaku došlo už pro výjazde z Čremošnianského tunela.
Vlak ostal vysunutý pred líniou obrany za oblúkom trate a hrozilo jeho zničenie, prípadne ukoristenie nemeckými jednotkami. Poškodenie telefónneho zariadenia vlaku neumožnilo jeho veliteľovi vydať rozkaz na stiahnutie sa do výhodnejšieho postavenia, Až vďaka sprievodcovi Jurajovi Trnavskému, ktorý podliezol popod vlak a informoval rušňovodičov, sa podarilo uviesť vlak do pohybu a ustúpiť späť do stanice Čremošné. Tam posádka vlak opustila a ukryla sa v budove stanice, kde mohla ošetriť ranených.
Po boji[upraviť | upraviť zdroj]
V podvečer boje utíchli. Veliteľstvo nemeckých okupačných síl obdržalo hlásenie.
Zvlášť tvrdošíjný odpor pri Hornej Štubni a Svätom Kríži. Nepriateľ viedol proti našim jednotkám, ktoré vnikli do nepriteľských postavení početné protiútoky v sile roty, V Hornej Štubni boli tieto útoky podporované tankami a nasadením pechoty .[2]
Jednotkám divízie Tatra sa prienik cez Horný Šturec na Banskú Bystricu nepodaril. Podarilo sa im však odtlačiť povstalecké jednotky od cesty zo Štubnianskych Teplic do Kremnice. Hneď 5. októbra preto opätovne zaútočili na Dolný Tuček a po celodennom boji sa im podarilo otvoiť si cestu na Kremnicu.
Bitka v umení[upraviť | upraviť zdroj]
- Bitkou pri Čremošnom sa inšpirovali tvorcovia sovietsko-československého filmu Prerušená piešeň (1960 - réžia Nikolaj Konstantinovič Sanišvili, František Žáček, Zacharij Gudavadze) a do filmu ju zapracovali v podobe scén záverečnej bitky za využitia pancierového vlaku.
- Bitku a poškodenie panierového vlaku Hurban spomína aj slovenský spisovateľ Rudo Móric vo svojej knihe Smrť tridsaťsedmičky (1977).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ NOSKO J., Takto bojovala povstalecká armáda, str. 137
- ↑ a b LEPIŠ, Juraj. Z bojových operácií na frontoch SNP [online]. pravda.sk, 29.08.2019, [cit. 2023-07-27]. Dostupné online.
- ↑ KLUBERT, Tomáš. Smrť sa volala Schill. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2014. ISBN 9788089335695. Kapitola Postup údolím Hrona, s. 242.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
NOSKO, Július. Takto bojovala povstalecká armáda. 1. vyd. [s.l.] : NVK International, 1994. ISBN 80-85727-20-X. Kapitola Boje o priestor západne od Zvolena a Banskej Bystrice, s. 238.
UHRÍN, Marián. Pluk útočnej vozby 1944. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2012. ISBN 9788089514144. Kapitola 3. Útočná vozba v povstaní : Útočná vozba v obrane priestoru Čremošné, s. 246.