Preskočiť na obsah

Alexander Lombardini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexander Lombardíni
vlastivedný pracovník, právnik, archivár
vlastivedný pracovník, právnik, archivár
Narodenie10. apríl 1851
Veľká Bytča
Úmrtie26. apríl 1897 (46 rokov)
Žilina
RodičiaAlojz Lombardini - obchodník, Františka rod. Geromettová, dcéra žilinského richtára
PríbuzníEugen Gerometta - matkin brat
ManželkaAnna rod. Sabová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexander Lombardini

Alexander Franciscus Joseph Lombardini, uvádzaný aj ako Lombardíni (* 10. apríl 1851, Veľká Bytča – † 26. apríl 1897, Žilina) bol slovenský národovec, právnik, vlastivedný pracovník, archivár, amatérsky historik, amatérsky herec.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Veľkéj Bytči Alojzovi Lombardinimu a Františke rod. Germoettovej. Rodina Alojza Lombardiniho sa presťahovala z Veľkej Bytče do Žiliny a bývala na Hornom vale v dome po zemanoch Rakovských. Základy svojho vzdelania získal neďaleko svojho domu v Rímskokatolíckej ľudovej škole v Žiline v rokoch 1857 - 1861. Po skončení školy pokračoval v štúdiách na dvojtriednej reálke. Neskoršie študoval v Trenčíne, potom v Nitre, Banskej Bystrici, Bratislave a gymnaziálne vzdelanie ukončil v roku 1869 Ostrihome. V štúdiách pokračoval na Cisárskej kráľovskej právnickej akadémii v Bratislave. Z Bratislavy odišiel študovať právo na právnickú fakultu Paznányho univerzitu v Budapešti. Lombardini ukončil práva s titulom JUDr. v Budapešti v roku 1872. Po krátkom pôsobení v Budapešti sa vrátil v roku 1873 ako 22 ročný do Žiliny. Bol vymenovaný za notára a neskôr sudcu v Pezinku. Tohto povolania sa dobrovoľne vzdal na úkor svojich koníčkov a od roku 1878 sa vrátil do Žiliny ako advokát, právny zástupca a archivár mesta. Finančne podporoval slovenskú tlač.

  • Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, Turč. sv. Martin, 1874, vydaný na vlastné náklady, celkový náklad nepresiahol 150 kusov
  • Seriál biografických portrétov 205 národných kultúrnych dejateľov "Slovenský Plutarch" - inšpirovaný výzvou Jána Kollára na vytvorenie takéhoto encyklopedického diela. Články vyšli len samostatne v náhodnom poradí.

Venoval sa prevažne vlastivednej práci, v rozsiahlej sérii článkov a štúdií spracoval dejiny 11 slovenských hradov, bibliografiu Trenčianskej župy. Autorsky prispieval do zborníkov, časopisov a novín napr. Od Šumavy k Tatrám, Orol Tatranský, Slovenské pohľady, Tovaryšstvo, Banskoštiavnický žurnál, Dom a škola. V začiatkoch uverejnil aj niekoľko článkov v maďarskom jazyku v časopise Vágvőlgyi Lap, neskôr písal už len v slovenčine.

V článkoch publikovaných v roku 1896 sa pri niektorých článkoch prvýkrát priznáva k publikovaniu cudzieho diela pod svojim menom.

Neskôr sa porovnaním staršieho opisu z archívu uloženého v Budapešti zistilo, že vydaná kniha o histórii Žiliny bola z veľkej časti bez uvedenia zdroja opísaná z rukopisov Historia civitatis Solna od predchádzajúceho žilinského archivára Ľudovíta Stárka, niektoré jej časti boli predtým aj publikované v Slovenskej Slovesnosti.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]