Alexander Lombardini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alexander Lombardíni
vlastivedný pracovník, právnik, archivár
vlastivedný pracovník, právnik, archivár
Narodenie10. apríl 1851
Veľká Bytča
Úmrtie26. apríl 1897 (46 rokov)
Žilina
RodičiaAlojz Lombardini - obchodník, Františka rod. Geromettová, dcéra žilinského richtára
PríbuzníEugen Gerometta - matkin brat
ManželkaAnna rod. Sabová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexander Lombardini

Alexander Franciscus Joseph Lombardini, uvádzaný aj ako Lombardíni (* 10. apríl 1851, Veľká Bytča – † 26. apríl 1897, Žilina) bol slovenský národovec, právnik, vlastivedný pracovník, archivár, amatérsky historik, amatérsky herec.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa vo Veľkéj Bytči Alojzovi Lombardinimu a Františke rod. Germoettovej. Rodina Alojza Lombardiniho sa presťahovala z Veľkej Bytče do Žiliny a bývala na Hornom vale v dome po zemanoch Rakovských. Základy svojho vzdelania získal neďaleko svojho domu v Rímskokatolíckej ľudovej škole v Žiline v rokoch 1857 - 1861. Po skončení školy pokračoval v štúdiách na dvojtriednej reálke. Neskoršie študoval v Trenčíne, potom v Nitre, Banskej Bystrici, Bratislave a gymnaziálne vzdelanie ukončil v roku 1869 Ostrihome. V štúdiách pokračoval na Cisárskej kráľovskej právnickej akadémii v Bratislave. Z Bratislavy odišiel študovať právo na právnickú fakultu Paznányho univerzitu v Budapešti. Lombardini ukončil práva s titulom JUDr. v Budapešti v roku 1872. Po krátkom pôsobení v Budapešti sa vrátil v roku 1873 ako 22 ročný do Žiliny. Bol vymenovaný za notára a neskôr sudcu v Pezinku. Tohto povolania sa dobrovoľne vzdal na úkor svojich koníčkov a od roku 1878 sa vrátil do Žiliny ako advokát, právny zástupca a archivár mesta. Finančne podporoval slovenskú tlač.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, Turč. sv. Martin, 1874, vydaný na vlastné náklady, celkový náklad nepresiahol 150 kusov
  • Seriál biografických portrétov 205 národných kultúrnych dejateľov "Slovenský Plutarch" - inšpirovaný výzvou Jána Kollára na vytvorenie takéhoto encyklopedického diela. Články vyšli len samostatne v náhodnom poradí.

Venoval sa prevažne vlastivednej práci, v rozsiahlej sérii článkov a štúdií spracoval dejiny 11 slovenských hradov, bibliografiu Trenčianskej župy. Autorsky prispieval do zborníkov, časopisov a novín napr. Od Šumavy k Tatrám, Orol Tatranský, Slovenské pohľady, Tovaryšstvo, Banskoštiavnický žurnál, Dom a škola. V začiatkoch uverejnil aj niekoľko článkov v maďarskom jazyku v časopise Vágvőlgyi Lap, neskôr písal už len v slovenčine.

Kritika[upraviť | upraviť kód]

V článkoch publikovaných v roku 1896 sa pri niektorých článkoch prvýkrát priznáva k publikovaniu cudzieho diela pod svojim menom.

Neskôr sa porovnaním staršieho opisu z archívu uloženého v Budapešti zistilo, že vydaná kniha o histórii Žiliny bola z veľkej časti bez uvedenia zdroja opísaná z rukopisov Historia civitatis Solna od predchádzajúceho žilinského archivára Ľudovíta Stárka, niektoré jej časti boli predtým aj publikované v Slovenskej Slovesnosti.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]