Lidl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo
Lidl v Európe

Lidl je nemecká sieť diskontných predajní, ktorá pôsobí vo viacerých štátoch Európy. Zaoberá sa predajom hlavne potravinárskeho a spotrebného tovaru. V Európe je najväčším a na svete druhým najväčším (po Aldi) diskontným obchodným reťazcom.

História a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Skupinu Lidl Stiftung & Co. KG oficiálne založili v roku 1973 v Nemeckom meste Neckarsulm, kde sídli dodnes. Zakladateľ Dieter Schwarz je syn Josefa Schwarza, ktorý obchodoval s potravinami už od roku 1930. V roku 1973 kúpil Schwarz za 1000 mariek práva na názov Lidl od vtedy už penzionovaného spoločníka svojho otca Ludwig Lidla (aj preto aby zabránil rečiam o "čiernom obchode" vo svojom ScharzMarkte)[1] a otvoril prvú diskontná predajňu v nemeckom meste Ludwigshafen. Postupné rozširovanie viedlo k počtu až okolo 3100 predajní (stav z r. 2010) v Nemecku a ďalších tisícok predajní v rámci Európy. Na Slovensku sa skupina etablovala v roku 2004 otvorením svojich prvých 14 predajní. V roku 2014 má Lidl na Slovensku 123 predajní, ktoré sa zásobujú z dvoch logistických centier - z Nemšovej a Prešova. Patrí do prvej trojice najväčších obchodných reťazcov na Slovensku, spolu s Tescom a Kauflandom. V posledných desiatich rokoch preinvestoval Lidl na Slovensku 420 miliónov € a v najbližších troch až piatich rokoch plánuje investície v rozsahu 100 miliónov €.[2] Patrí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, zamestnáva 3 600 pracovníkov.

Lidl je súčasť nemeckej podnikateľskej skupiny Schwarz-Gruppe, ktorá prevádzkuje aj sieť supermarketov Kaufland. Obidva patria do "Top 10" maloobchodných sietí predajní potravín na nemeckom trhu. Obrat skupiny za rok 2012 predstavoval sumu 26,936 miliárd eur. Celkový počet zamestnancov k roku 2012 predstavoval 98 821.

Lidl (a Kaufland) získal pôžičku od Svetovej banky a EBRD vo výške 900 miliónov dolárov na expanziu do strednej a východnej Európy, ktorej cieľom malo byť vytvorenie pracovných miest, otvorenie nových trhov pre lokálnych výrobcov a priniesť "dobrú kvalitu za dostupnú cenu" chudobným zákazníkom a to napriek tomu, že Dieter Schwarz je jedným z najbohatších ľudí sveta s odhadovaným majetkom 21 miliárd dolárov. [3]

V roku 2014 Lidl predával najmenej slovenských potravín spomedzi reťazcov sledovaných Ministerstvom hospodárstva SR.[4]

Lidl vytvoril a v marketingu používa nasledovné súkromné (privátne) značky, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné so značkou Lidl[5]: syry Bluedino, mäsové výrobky Dulano a Pikok, minerálne vody a limonády Saguaro, mliečne výrobky Pilos a Fruit Jumbo, kozmetika Cien, pracie prostriedky Formil, čistiaci prostriedok W5, elektronika Silvercrest, náradie Parkside, módne značky Lupilu, Esmara a Livergy.

Podľa analýzy firmy TNS[6] bol v roku 2013 Lidl šiestym najväčším zadávateľom reklamy na Slovensku s objemom viac ako 20 miliónov €. Jednou z foriem reklamy spustenej v septembri 2013, smerujúcej hlavne na web, je takzvaný súboj kuchárov Paulus vs. Ihnačák[7].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. www.markenlexikon.com: Das Portal für Markenwissen von A bis Z!, (nemecky), online
  2. Jozef Sedlák: Lidl súperí o prvenstvo s Tescom, Pravda, 05.09.2014
  3. Claire Provost, Matt Kennard: Lidl has received almost $1bn in public development funding, The Guardian, 2 júla 2015, anglicky, online
  4. Najmenej slovenských potravín sa predáva v Lidli, tvrdí minister Ľubomír Jahnátek, Aktuality.sk, 20.08.2014 online
  5. „Fenomén vlastných značiek maloobchodníkov“ Ladislava Zdúta, Jandl. Konferencia Slovak Retail Summit – Intraco 2011, hnonline 9.8.2011
  6. Reklamný trh v roku 2013, TNS, 16. Apríl 2014
  7. Súboj kuchárov Paulus vs. Ihnačák: Nová kampaň reťazca Lidl štartuje zajtra…Strategie.HNonline.sk 17. Sept. 2013

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]