Pilos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Muž s pilosom, tondo apúlskeho červenofigúrového taniera, tretia štvrtina 4. stor. pred Kr.

Pilos (starogr. πῖλος – lat. pileus, alternatívne pilleum) bola antická mužská čiapka.[1][2][3]

Pilos (starogrécky „plsť“, mn. č. piloi[4]), priliehavá kužeľovitá čiapka (často s malým vyvýšeným okrajom), vyrobená z plsti alebo kože („z plsti“, vyrobená z jednotlivých prameňov alebo vlasov vlny[3]), sa nosila v antickom grécko-rímskom svete. Táto pôvodne grécka čiapka[5] bola bežnejšia u ľudí skromnejších pomerov (bežne ju nosili hlavne rybári, remeselníci a námorníci[6]).[1] V umení boli s ňou zobrazovaní najmä Dioskúrovia, Hermes, Héfaistos (bola atribútom týchto božstiev), Paris, Daidalos alebo Odyseus.[7][8][9][6]

V armáde bola zvyčajne pokrývkou hlavy ľahkej pechoty (peltast), často v kombinácii s exómisom (krátkym chitónom). V bojoch ju hopliti vo všeobecnosti nosili kvôli väčšiemu pohodliu pod korintskou prilbou v dôsledku čoho sa postupne vyvinul nový model prilby (typu pilos) s tvarom rovnakým ako čiapka. Táto prilba sa pohodlnejšie nosila a ľahšie sa vyrábala. Od 5. stor. pred Kr. (na konci Peloponézskej vojny) sa už stala najbežnejším modelom prilby vyrábaným v Grécku. Prilba pilos bola pomerne vysoká, a preto poskytovala pešiakom dobrú ochranu pred jazdou. Navyše bola plne otvorená, a tak mal jej majiteľ na bojisku lepší prehľad.[10][8] Poslednou variáciou prilby pilos vyvinutou počas klasického obdobia bola prilba typu konos, ktorá zaznamenala veľké využitie počas nasledujúceho helenistického obdobia.[10]

V klasickom rímskom svete si prepustený otrok nasadil na hlavu pileus (hlavu si predtým oholil), táto čiapka (πίλεον λευκόν - pileon leukon) a výraz servos ad pilleum vocare (výraz používaný pri oslobodení z otroctva[11][12]) sa stal totiž volaním na slobodu, keďže to bolo bežné volanie, ktorým boli otroci s prísľubom slobody často povolávaní do zbrane. Preto sa pileus stal čoskoro synonymom slobody. Socha slobody na niektorých minciach (na rube denaria) rímskeho cisára Antonina Pia, razených v roku 145, drží túto čiapku (klobúk) v pravej ruke. Jednou z variácií pilosu je frýgická čiapka s dopredu zakrivenou hornou špičkou. Macedónske, trácke a dácke vojenské prilby pripomínali frýgickú čiapku. Pilos a jeho variácia, frýgická čiapka, mali tiež symboliku niečoho, čo pochádza z východu.[7] Sluhovia (i otroci), ktorí nemali bežne povolenú pokrývku hlavy, mohli počas saturnálií nosiť pileus „čiapku slobody“, takže sa táto forma čiapky špecificky spájala s týmto sviatkom.[13][3]

Počas vykopávok v archeologických lokalitách Mons Claudianus a Didymoi v Egypte sa našli tri staroveké čiapky. Jedna z nich je z pohľadu štúdia vojenských čiapok rímskej armády jedným z najsenzačnejších objavov minulého storočia. Tzv. panónsky pileus alebo „pileus pannonicus“ bol vojenskou čiapkou z konca 3. storočia, najčastejšie zobrazovanou na mozaikách a iných umeleckých dielach Rímskej ríše.[14] Táto nižšia valcovitá čiapka vyrobená zväčša zo zvieracích koží,[15] bola taká populárna, že sa nosila až do raného stredoveku.[16]

Panovníci Svätej rímskej ríše nemeckého národa si na hlavu pod korunu kládli čiapočku pileolus (malý pileus), zvanú niekedy tiež mitra.[17] Podľa Platónovho svedectva aj staroveký pilidion (malý pilos) nebol len zdrobneninou pilosu, ale čiapkou s celkom odlišnou funkciou.[18]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Nakladatelství Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 436.
  2. Madeleine Ginsburg. The Hat. New York : Barron's, 1990. ISBN 978-08-1206-198-7. S. 156.
  3. a b c Alexander Tulloch. Understanding English Homonyms. Hong Kong : Hong Kong University Press, 2017. ISBN 978-98-8839-064-9. S. 98.
  4. Theo Vennemann gen. Nierfeld. Europa Vasconica - Europa Semitica. Berlin : Walter de Gruyter, 2011. ISBN 978-31-1090-570-0. S. 237.
  5. R. Turner Wilcox. The Mode in Hats and Headdress. Chelmsford : Courier Corporation, 2013. ISBN 978-04-8631-830-1. S. 19.
  6. a b James W. Ermatinger. The World of Ancient Rome. Santa Bárbara : ABC-CLIO, 2015. ISBN 978-14-4082-908-6. S. 259.
  7. a b Salmedin Mesihović. ORBIS ROMANVS. Sarajevo : Salmedin Mesihović, 2015. ISBN 978-99-5803-112-0. S. 1259.
  8. a b Susan I. Rotroff, American School of Classical Studies at Athens. Hellenistic Pottery. Princeton : ASCSA, 2006. ISBN 978-08-7661-233-0. S. 204.
  9. Donald Tzvi Ariel, Jean-Philippe Fontanille. The Coins of Herod. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0420-801-8. S. 44.
  10. a b Gabriele Esposito. Armies of Ancient Greece Circa 500 to 338 BC. Barnsley : Pen and Sword Military, 2020. ISBN 978-15-2675-192-8. S. 189.
  11. Titus Livius, Ab urbe condita, 30, 45.
  12. Leonardo Olschki. Der Mythos Filz. Hamburg : BoD – Books on Demand, 2021. ISBN 978-37-5430-512-6. S. 54.
  13. Peter Mark Adams. The Game of Saturn. London : Scarlet Imprint, 2017. ISBN 978-19-1231-604-5. S. 66.
  14. Raffaele D'Amato, Graham Sumner. Arms and Armour of the Imperial Roman Soldier. Barnsley : Frontline Books, 2009. ISBN 978-14-7381-189-8. S. 304.
  15. J. M. Huskinson. Concordia Apostolorum. Oxford : B.A.R., 1982. ISBN 978-08-6054-186-8. S. 149.
  16. Graham Sumner. Roman Military Dress. Cheltenham : History Press, 2009. ISBN 978-07-5244-576-2. S. 184.
  17. Karel Chytil. Česká koruna královská. Praha : F. Topič, 1917. S. 36.
  18. Pilar Gómez Cardó, Delfim F. Leão, Maria Aparecida de Oliveira Silva. Plutarco entre mundos: visões de Esparta, Atenas e Roma. Coimbra : Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press, 2014. ISBN 978-98-9260-920-1. S. 76.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pilos