Oravská Polhora
| Oravská Polhora | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Námestovo | |
| Región | Orava | |
| Vodné toky | Polhoranka, Dlhá voda | |
| Nadmorská výška | 686 m n. m. | |
| Súradnice | 49°31′18″S 19°26′46″V / 49,5217°S 19,4461°V | |
| Rozloha | 84,52 km² (8 452 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 4 025 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 47,62 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1588 | |
| Starosta | Michal Strnál[3] (KDH) | |
| PSČ | 029 47 | |
| ŠÚJ | 509914 | |
| EČV (do r. 2022) | NO | |
| Tel. predvoľba | +421-43 | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 552 1780 | |
| Fax | 559 5100 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Oravská Polhora | ||
| Webová stránka: oravskapolhora.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Oravská Polhora je obec na Orave v okrese Námestovo.
Oravská Polhora je najsevernejšia obec Slovenska. Je obklopená pohorím Oravské Beskydy (tretie najvyššie pohorie na Slovensku). V blízkosti obce sa nachádza najvyšší vrch Oravských Beskýd – Babia hora (1 725 m n. m.). Prírodným dedičstvom je komplex pralesov, ako aj jodo-brómové pramene známe ako kúpele Slaná Voda. Boli známe v širokom okolí a ich chýr sa doniesol aj do Viedne. Je to ideálne miesto pre pokojnú zimnú lyžovačku, ako aj pre letné potulky prírodou. V obci sa nachádza hraničný prechod Oravská Polhora – Korbielow s ťahom na Żywiec a Bielsko-Bialu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prameň v lokalite Oravská Polhora – Slaná Voda sa spomína už v roku 1550 v rukopisnej mape hornej Oravy. Uhorská komora, domnievajúc sa, že sa narúša právo kráľovského soľného monopolu, vyslala dvoch kráľovských komisárov Andreasa Kraisera a Josepha Milavera, pochádzajúcich z Hallstadtu. Boli to odborníci na ťažbu soli. Na Slanú Vodu ich sprevádzal správca tridsiatkovej colnej stanice z Tvrdošína. Komisári napísali o návšteve prameňov obšírnu správu a priložili k nej aj rukopisnú mapu širšieho okolia. Na mape, ktorá je najstaršie mapové zobrazenie hornej Oravy, je zakreslená Oravská Polhora (Pagus Polgora) a ďalšie obce. K písomnej správe sa na mape viaže v prvom rade prameň slanej vody, ktorý je na mape zakreslený južne od Babej hory (mons Baba) ako murovaná studňa území chotára obce Rabča (Pagus Rapcia). Pri nej je nápis Puteus salsus intra fines possessionis Rapciae.
Z hospodárskych údajov je na mape poznámka, podľa ktorej sú v Beskydách aj náleziská zlata, striebra, olova a iných kovov (In istis montibus aurum, argentum, plumbum et aes alique metalla reperire est). Ďalšia písomná zmienka o obci Oravská Polhora je až z roku 1588.
Dôležitú úlohu pri rozvoji obce malo goralské obyvateľstvo, ktoré sa na územie dostalo na základe valašského práva. Ako podpora novovzniknutého železného hámra v Pohronskej Polhore bola veľká časť goralského obyvateľstva z viacerých lokalít (vrátane Oravskej Polhory) presťahovaná. Počas druhej svetovej vojny, kedy v Pohronskej Polhore vypukol požiar bolo goralské obyvateľstvo opäť presťahované, čím vznikla Nová Polhora. V súčasnosti, ako kultúrno-športové podujatie sa koná „Turnaj troch Polhor“, ktorý symbolicky prepája obce – Oravská Polhora, Pohronská Polhora a Nová Polhora.[4]
V obci sa dodnes zachovala goralská kultúra, avšak je badateľný postupný trend jej ústupu. Kým v rámci dospelého obyvateľstva aktívne využíva goralský dialekt 20%, medzi deťmi je to iba 10%.[4]
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Tarčák (1959) – poslanec Národnej rady SR
- prof. ThBibl. Lic. ThDr. Anton Tyrol, PhD. – riaditeľ Katolíckeho biblického diela vo Svite, generálny vikár spišského biskupstva
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 RAVASZ, Ábel; KOVÁCS, Ľuboš; ZAMIŠKOVÁ, Anna. Atlas Goralov Slovenska. Bratislava : Veda, 2025. 160 s. ISBN 978-80-224-2119-5. S. 89, 90, 128.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravská Polhora
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |