Lesnianska planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°22′41″S 19°12′29″V / 49,378°S 19,208°V / 49.378; 19.208
Lesnianska planina
geomorfologická časť
Podbeskydskej vrchoviny
PRED ORAVSKOU LESNOU - panoramio.jpg
Okolie Oravskej Lesnej
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Námestovo
Časť Podbeskydskej vrchoviny
Hranice Podbeskydská vrchovina, Paráč, Vojenné, Ošust
Mestá Oravská Lesná, Zákamenné
Rieky Biela Orava, Juríkov potok, Zásihlianka, Klinianka
Súradnice 49°22′41″S 19°12′29″V / 49,378°S 19,208°V / 49.378; 19.208
Najnižší bod údolie Klinianky
 - poloha pri Zákamennom
 - výška cca 680 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lesnianska planina je geomorfologickou časťou Podbeskydskej vrchoviny.[1] Zaberá jej západnú časť v námestovskom okrese.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v západnej časti Podbeskydskej vrchoviny, v údolí riek Biela Orava a Klinianka. Západný okraj vymedzuje horský hrebeň na pomedzí Oravy a Kysúc, východný okraj ohraničuje riečka Mútňanka. Východným smerom pokračuje Podbeskydská vrchovina, južne susedí Oravská Magura s podcelkom Paráč a juhozápadne nadväzuje Kysucká vrchovina s podcelkom Vojenné. Severnú hranicu vymedzujú pohraničné Oravské Beskydy s podcelkom Ošust.[1]

Hlavným vodným tokom územia je Biela Orava, ktorá vedie zväčša južným okrajom Lesnianskej planiny východným smerom. Priberá tu množstvo horských bystrín, medzi nimi Juríkov potok, Zásihlianku, Klinianku a Mútňanku.[2]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Údolím Bielej Oravy vedie dôležitá spojnica Oravy a Kysúc, cesta II/520. Prechádza z Tvrdošína cez Lokcu, Zákamenné a Oravskú Lesnú do Novej Bystrice a Krásna nad Kysucou.[2] Z Lokce v minulosti viedla cez Zákamenné a Oravskú Lesnú úzkorozchodná Oravská lesná železnica. Prepojením s Kysuckou lesnou železnicou cez sedlo Demänová vznikla v roku 1926 Kysucko-oravská lesná železnica, ktorá výrazne zjednodušila dopravu z Oravy na Moravu.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Hornej Oravy patrí medzi atraktívne časti regiónu a Podbeskydskej vrchoviny. Najzaujímavejšie je okolie Oravskej Lesnej, kde sa rozvíja letná i zimná turistika a existuje sieť ubytovaní s komplexom služieb. Cykloturisti i horskí cyklisti využívajú prepojenie na Kysuce i Poľsko a množstvo ciest, lyžiari zasa vhodné podmienky v lyžiarskom stredisku. Veľkou atrakciou je zachovalý úsek úzkorozchodnej železničky, premávajúcej do skanzenu vo Vychylovke.

Veľká časť územia (okrem východnej časti v okolí Zákamenného) pokrýva Chránená krajinná oblasť Horná Orava, na západnom okraji nadväzuje Chránená krajinná oblasť Kysuce. Osobitne chránené lokality sa tu nevyskytujú.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

  • po červená turistická značka červenej značke z lokality Ustrig cez sedlo Demänová do Vychylovky
  • po zelená turistická značka zelenej značke zo sedla Demänová hrebeňom na juh do sedla pod Okrúhlicou, resp. severne na hraničný Talapkov Beskyd
  • po žltá turistická značka žltej značke:
    • z Oravskej Lesnej - Bučiny do rázcestia Flajšová
    • z rázc. Kohútik na hraničný Podúšust[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  3. Stručná história Oravskej lesnej železnice [online]. Dolný Kubín : Oravské múzeum, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]