Strakov vrch
| Strakov vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Zákamenné |
| Pohorie | Podbeskydská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 978,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′00″S 19°13′58″V / 49,3999°S 19,2327°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Zákamenné |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strakov vrch[1] (978,0 m n. m.[2]) je vrch v Podbeskydskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[3] Leží nad obcou Zákamenné, približne 17 km západne od Námestova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti Podbeskydskej vrchoviny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a na katastrálnom území obce Zákamenné.[1] Najbližším sídlom je východne situované Zákamenné, severovýchodne sa nachádza Novoť, severozápadne Soblówka a juhozápadne Oravská Lesná.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Strakov vrch leží na západe strednej časti vrchoviny, v hrebeni, vedúcom z vrchu Úšust (1 155 m n. m.) východným smerom cez Kovaľov vrch (961 m n. m.). Severne sa nachádza Veľký kopec (1 086 m n. m.), Malý kopec (1 039 m n. m.), Vlkov vrch (921 m n. m.), Mechy (1 479 m n. m.) a Pilsko (1 557 m n. m.), východne Kurčinka (920 m n. m.), Maršalkov grúň (934 m n. m.), Vyšná Poperačka (1 043 m n. m.), Nižná Poperačka (1 036 m n. m.), Vráta (1 051 m n. m.), Kýčera (944 m n. m.) a Kamenný vrch (938 m n. m.), južne Mrzáčka (1 002 m n. m.), Štíbeľ (1 167 m n. m.), Paráč (1 325 m n. m.) a Rusniačka (981 m n. m.) a západne Kohútik (946 m n. m.), Korčuľa (963 m n. m.), Kovaľov vrch (961 m n. m.), Úšust (1 155 m n. m.) a Kaňovky (952 m n. m.).[4][2] Oblasť patrí do povodia Oravy, resp. jej zdrojnice Biela Orava, do ktorej odteká voda krátkymi potokmi z južných svahov, zo severných a východných vodu odvádzajú prítoky Zásihlianky.[4] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Podbeskydskej vrchoviny, no tiež Oravské Beskydy, Malú Fatru, Oravskú Maguru a Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z okolitých obcí.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-31]. Dostupné online.