Mrzáčka
| Mrzáčka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Hruštín |
| Pohorie | Podbeskydská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 001,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°22′49″S 19°08′15″V / 49,3802°S 19,1374°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z obce Vasiľov
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mrzáčka[1] (1 001,5 m n. m.[2]) je vrch v Podbeskydskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[3] Leží nad obcou Hruštín, približne 14 km juhozápadne od Námestova.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti Podbeskydskej vrchoviny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a na katastrálnom území obce Hruštín.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Lomná a východne ležiaci Hruštín, severozápadne sa nachádza Oravská Lesná, severne tiež Zákamenné a Krušetnica, východne Vasiľov, Babín a Hruštín a juhozápadne Zázrivá.[2] Vrcholom prechádza hranica Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Mrzáčka leží na juhu vrchoviny, v hrebeni, vedúcom východným smerom z Príslopca (1 258 m n. m.) na Galanky (942 m n. m.). Severne sa nachádza Požehov (969 m n. m.), Zhoreliská (901 m n. m.), Kýčera (944 m n. m.) a Vráta (1 051 m n. m.), východne Galanky (942 m n. m.), Surový (902 m n. m.), Budín (1 221 m n. m.), Šubovka (1 128 m n. m.) a Čistý grúň (1 082 m n. m.), južne Príslop (1 032 m n. m.), Mokradská hoľa (1 224 m n. m.), Čierny vrch (1 319 m n. m.) a Feračová (1 044 m n. m.) a západne Príslopec (1 258 m n. m.), Paráč (1 325 m n. m.) a Štíbeľ (1 167 m n. m.).[4][2] Západné a severné časti hrebeňa odvodňuje potok Lomnica do Bielej Oravy, voda z južných a východných odteká potokom Predalka do Hruštínky.[4] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol i hrebeň pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je však vidieť okolité vrcholy Podbeskydskej vrchoviny, no tiež susedné Oravské Beskydy a Oravskú Maguru.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej turistickej trase po hrebeni:
- po
modrej značke z Vasiľova cez rázc. Vasiľovská kaplnka - po
žltej značke z Krušetnice cez Surový (902 m n. m.) a rázc. Vasiľovská kaplnka[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-11-03]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Podbeskydská vrchovina
- Chránená krajinná oblasť Horná Orava
- Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine