Paráč (vrch)
| Paráč | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Dolný Kubín, Námestovo |
| Obce | Zázrivá, Oravská Lesná |
| Pohorie | Oravská Magura |
| Podcelok | Paráč |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 324,8[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°19′27″S 19°12′55″V / 49,3241°S 19,2154°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke zo Zázrivej
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Paráč | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Paráč (1 324,8 m n. m.[2][3]) je výrazný vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Zázrivá, približne 13 km severne od Dolného Kubína.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Paráč.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Dolný Kubín a Námestovo a zasahuje na katastrálne územie obcí Zázrivá a Oravská Lesná.[6] Najbližším sídlom je na juhozápadnom úpätí ležiaca Havrania, miestna časť Zázrivej a severne situovaná Oravská Lesná.[4] Hrebeňom vedie hranica ochranného pásma Národného parku Malá Fatra a Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a južná časť vrcholu je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Paráč je súčasťou hrebeňa, tiahnúceho sa od dominantného Minčola (1 394 m n. m.) na severozápad, kde nadväzuje na hrebeň Kysuckej vrchoviny. Severne susedí sedlom oddelený Nový vrch (1 193 m n. m.), východne Príslopec (1 258 m n. m.), južne Minčol (1 139 m n. m.) a Hoľa (965 m n. m.) a západne Javorinka (1 210 m n. m.) a Beskyd (994 m n. m.).[3] Západné svahy sú pramennou oblasťou Bielej Oravy, do ktorej smeruje aj Nová rieka zo severných a Paráčsky potok zo severovýchodných svahov. Južnú časť hrebeňa odvodňuje riečka Zázrivka, smerujúca rovnako do rieky Orava.[4] Hrebeňom vedie popod vrchol značený chodník z Minčola.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast pokrýva celú vrcholovú časť, preto z vrcholu je možný len veľmi obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné vidieť okolité vrchy Oravskej Magury, no pri vhodných podmienkach tiež Kysuckú vrchovinu, Malú a Veľkú Fatru, Tatry, Oravské, Sliezske, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke hrebeňom (popod vrchol):
- od západu z Terchovej cez Javorinku
- od juhovýchodu z Oravského Podzámku-Racibor cez Kubínsku hoľu a Príslopec
- po
zelenej značke:
- zo severozápadu z Oravskej Lesnej cez Sedlo pod Okrúhlicou
- z juhozápadu zo Zázrivej cez Javorinku
- od severovýchodu z Lokce cez Príslopec
- po
žltej značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 14.
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-15]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paráč (vrch)
