Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)
| Veľký kopec | |
| vrch | |
 Veľký kopec v ľavej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Novoť |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Ošust |
| Povodie | Biela Orava |
| Nadmorská výška | 1 086,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°25′29″S 19°12′52″V / 49,4247°S 19,2145°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký kopec (1 086,3 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 19 km západne od Námestova.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a v katastrálnom území obce Novoť.[5] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí ležiaca obec Novoť, juhovýchodne situované Zákamenné a južným smerom ležiaca Oravská Lesná. Severozápadne sa nachádzajú poľské osady Soblówka a Glinka.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký kopec je súčasťou dlhej rázsochy, ktorá vedie z vrchu Kaňovky (953 m n. m.) východným smerom na Maršalkov grúň (934 m n. m.). Rázsocha sa na hlavný hrebeň pripája medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Úšustom (1 155 m n. m.). Východným smerom leží Vlkov grúň (918 m n. m.) a Modlový vrch (910 m n. m.), severným Malý kopec (1 038 m n. m.), Magurka (929 m n. m.) a Solisko (1 030 m n. m.), západným Javorina (1 051 m n. m.), Czolo (1 040 m n. m.) a Úšust a južným Kovaľov vrch (961 m n. m.) a Strakov vrch (978 m n. m.).[2] Severné svahy odvodňuje do Bielej Oravy riečka Klinianka, južnú časť hrebeňa jej prítok Zásihlianka.[3] Na vrchol nevedie značený chodník, no južným úbočím vedie chodník na hlavný hrebeň.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva sčasti nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje veľmi obmedzený rozhľad. Z vhodných miest s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Krivánska Fatra, Oravská Magura, Nízke a Vysoké Tatry.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na samotný vrchol nevedie značená turistická trasa, no južným úbočím vrch traverzuje 
zeleno značená hrebeňovka. Tá vedie zo Zákamenného cez Vlkov vrch na rázc. Kaňovky v hlavnom hrebeni.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.