Pientkuľa
| Pientkuľa | |
| vrch | |
 Pientkuľa vpravo ako Jaworzyna | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
| Obce | Novoť, Ujsoły |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Ošust |
| Povodia | Biela Orava, Sola |
| Nadmorská výška | 1 042,7[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°28′08″S 19°13′12″V / 49,469°S 19,22°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej zo sedla Hlinka |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pientkuľa (poľ. Jaworzyna; 1 042,7 m n. m.[2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 19 km severozápadne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[4] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Novoť a Ujsoły.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodným smerom ležiaca Novoť a západne situovaná Glinka a Ujsoły.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Pientkuľa je súčasťou hlavného hrebeňa medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Hrubou bučinou (1 132 m n. m.). Západným smerom dominuje Muńcul (1 165 m n. m.), južným Solisko (1 030 m n. m.) a Malý kopec (1 038 m n. m.), východným Komárne (1 015 m n. m.) a Dážďany (934 m n. m.) a severným Hrubá Bučina a Grúniky (1 080 m n. m.).[6] Východnú časť masívu odvodňuje Novotská ráztoka do Klinianky v povodí Bielej Oravy, voda zo západných častí odteká potokom Glinka do rieky Sola.[3] Hrebeňom tak prechádza rozvodie Čierneho (na východe) a Baltského mora (na západe). Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť Pientkule pokrýva zväčša súvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z lokalít s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych, Žywieckych a Moravsko-sliezskych Beskýd, Oravská Magura, malá časť Malej Fatry a Nízkych Tatier a pri vhodných podmienkach aj Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke hlavným hrebeňom:
- od juhu z Úšustu cez Solisko a sedlo Hlinka
- od severu z Mútňanského sedla cez Hrubú bučinu[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.