Polanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Polanica
vrch
Pilsko BŻ2.5.jpg
Polanica/Palenica v ľavej časti
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Mútne, Jeleśnia
Pohorie Oravské Beskydy
Podcelok Pilsko
Povodia Biela Orava, Koszarawa
Nadmorská výška 1 337,8 m n. m.
Súradnice 49°32′07″S 19°16′52″V / 49,5354°S 19,2812°V / 49.5354; 19.2812
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg zelenej značke z Mútneho cez Tri kopce
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polanica[1][2] alebo Palenica[3][4] (poľ. Palenica; 1 337,8 m n. m.[2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad obcou Mútne, približne 20 km severozápadne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pilsko.[5] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Mútne a Jeleśnia.[6] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiace Sihelné a Oravské Veselé, južne situované Mútne, severozápadne ležiaca Węgierska Górka a severovýchodne obec Korbielow.[1] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Polanica alebo na iných mapách Palenica je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Pilskom (1 557 m n. m.) a Troma kopcami (1 216 m n. m.). Severným smerom susedí Kotarnica (1 160 m n. m.) a Romanka (1 365 m n. m.), západným Tri kopce, Rysianka (1 322 m n. m.) a Lipowska (1 323 m n. m.), južným Minčol (1 273 m n. m.) a východným Mechy (1 479 m n. m.) a Pilsko (1 557 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie rozvodie Čierneho (na juhu) a Baltského mora (na severe); južné svahy sú pramennou oblasťou Mútňanky v povodí Bielej Oravy, voda zo severnej časti smeruje potokom Sopotnia Wielka do Koszarawy.[1] Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý, miestami riedky lesný porast vrcholovej časti umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Neďaleké horské lúky a odlesnené časti umožňujú pozorovať okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Malú Fatru, Oravskú Maguru a Nízke Tatry.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  2. a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
  3. a b Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]