Talapkov Beskyd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Talapkov Beskyd
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Čadca, Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Nová Bystrica, Oravská Lesná, Ujsoły
Pohorie Oravské Beskydy,
Beskid Żywiecki
Podcelok Ošust
Povodia Kysuca, Biela Orava
Nadmorská výška 1 057,3 m n. m.
Súradnice 49°24′09″S 19°07′13″V / 49,4026°S 19,1202°V / 49.4026; 19.1202
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z rázc. Demänová (Oravská Lesná)
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Talapkov Beskyd (poľ. Bukowina, 1 057,3 m n. m.[1]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Oravskou Lesnou, približne 25 km západne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Čadca, Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Nová Bystrica, Oravská Lesná a Ujsoły. Najbližšími sídlami sú juhozápadným smerom ležiaca Vychylovka, miestna časť Novej Bystrice, juhovýchodne situovaná Oravská Lesná a severovýchodne situovaná Soblówka.[2] Na vrchole sa stretávajú hranice Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a Horná Orava.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Talapkov Beskyd leží v západnej časti hlavného hrebeňa, medzi Úšustom (1 155 m n. m.) a Rycierovou horou (1 225 m n. m.). Je uzlovým vrchom, kde sa na pohraničný oravskobeskydský hrebeň pripája hrebeň vedúci od Okrúhlice (1 165 m n. m.), oddeľujúci región Kysúc a Oravy. Severným smerom leží Muńcul (1 165 m n. m.), západne susedí Svítková (1 083 m n. m.) a Rycierova hora, južne Mrvova (1 040 m n. m.) a Demänovská Kykula (1 026 m n. m.) a východne Bukovina (1 050 m n. m.), Krkoškuľa (1 024 m n. m.) a Bednárová (1 093 m n. m.). Severnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky rieky Sola, voda z juhozápadných častí odteká potokom Vychylovka do Bystrice a z juhovýchodných Bukovinským potokom do Bielej Oravy.[2] Vrcholom vedie hrebeňovka, kopírujúca hranicu.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol hory pokrýva lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých odlesnených častí a lokalít s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských a Kysuckých Beskýd (Beskid Żywiecki), Oravskej Magury a Kysuckej vrchoviny, no tiež Malá Fatra a Tatry.[4]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-02]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-02]. Dostupné online.
  4. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-02]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]