Hlinka (sedlo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlinka
sedlo
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Novoť, Ujsoły
Pohorie Oravské Beskydy
Podcelok Ošust
Povodia Biela Orava, Sola
Nadmorská výška 845 m n. m.
Súradnice 49°27′27″S 19°13′36″V / 49,4576°S 19,2266°V / 49.4576; 19.2266
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup cestou III/2270 z Novote
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hlinka (poľ. Przełęcz Glinka; 845 m n. m.) je horské sedlo v pohorí Oravské Beskydy, na štátnej hranici s Poľskom.[1] Leží nad Novoťou, približne 18 km (severo)západne od Námestova.[2] Vedie ním cesta zo Zákamenného do Rajcze.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Oravských Beskýd, v geomorfologickom podcelku Ošust.[3] Severným smerom leží Pientkuľa (1 043 m n. m.), južným vrch Magurka (929 m n. m.). Západne pod sedlom pramení potok Glinka, smerujúci do rieky Sola, východne pramení Tisoňovka, v povodí Bielej Oravy. Vedie ním rozvodie Čierneho a Baltského mora.[2]

Sedlo leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním taktiež hranica okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Novoť a Ujsoły.[4] Najbližšími sídlami sú na poľskom území osada Glinka a na slovenskom obec Novoť. Slovenská časť sedla zasahuje na územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.[2]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po modrej značke hlavným hrebeňom:
  • cestou III/2270 z Novote do Rajcze[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]