Malá Babia hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°34′52″S 19°29′59″V / 49,5812°S 19,4996°V / 49.5812; 19.4996
Malá Babia hora
vrch
Cyl BG2.jpg
Malá Babia hora
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Suski
Pohorie Oravské Beskydy,
Beskid Żywiecki
Nadmorská výška 1 514,8 m n. m.
Súradnice 49°34′52″S 19°29′59″V / 49,5812°S 19,4996°V / 49.5812; 19.4996
Najľahší výstup po červená turistická značka z Oravskej Polhory
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Mała Babia Góra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Babia hora (poľ. Mała Babia Góra, 1 514,8 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch Oravských Beskýd. Na poľskom území patrí do Žywieckych Beskýd a je súčasťou národného parku.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa približne 2 km západne od Babej hory na poľsko-slovenskej hranici, v geomorfologickom podcelku Babia hora. Na slovenskom území je začlenený do CHKO Horná Orava. Poloha v hrebeni pohoria vrch zaraďuje do hraničnej línie úmorí. Zo severných svahov voda odteká do Visly a Baltského mora, z južných svahov smerujú riekou Orava, Váh a Dunaj do Čierneho mora.[2]

Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou flyšového pásma Vonkajších Západných Karpát. Je tvorený tzv. flyšom, striedaním pieskovcov a ílovcov.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Babia hora je vďaka svojej polohe častým cieľom turistov. Napriek tomu, že je tak trochu v tieni Babej hory, práve cez jej vrchol vedie hlavný turistický chodník na susednú dominantu. Na Malej Babej hore sa stretávajú chodníky z Oravskej Polhory a hrebeňom vedúci z Jaloveckého sedla. Východným smerom potom chodník pokračuje na vrchol Babej hory.

Vďaka vysokej nadmorskej výške poskytuje vrchol hory takmer kruhový výhľad a pri priaznivom počasí vidieť Babiu horu, Pilsko, Tatry, Chočské vrchy či Malú Fatru.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 7.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-06-28]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]