Malá Babia hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá Babia hora
vrch
Malá Babia hora
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat suski
Obce Oravská Polhora, Zawoja
Pohorie Oravské Beskydy
Beskid Żywiecki
Podcelok Babia hora
Povodia Orava, Skawica
Nadmorská výška 1 514,8 m n. m.
Súradnice 49°34′52″S 19°29′58″V / 49,5811°S 19,4994°V / 49.5811; 19.4994
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Oravskej Polhory
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Mała Babia Góra
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Babia hora (poľ. Mała Babia Góra, 1 514,8 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch Oravských Beskýd. Leží nad obcou Oravská Polhora, približne 19 km severne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Babia hora.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu suskeho a katastrálne územie obce Oravská Polhora a Zawoja.[4] Najbližšími sídlami sú na juhozápade Oravská Lesná a južne situované Rabčice, na poľskom území leží severným smerom obec Zawoja.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Na poľskom území patrí do Žywieckych Beskýd a je súčasťou národného parku.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Babia hora je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Babou horou (1 723 m n. m.) a Beskydkom (1 168 m n. m.). Ten susedí severozápadným smerom, oddelený Jaloveckým sedlom, západne leží Priehyba (1 050 m n. m.) a Borsučie (1 004 m n. m.), južne Bukovský grúň (1 230 m n. m.) a východne je sedlom Brána oddelená mohutná Babia hora.[5] Poloha v hrebeni pohoria vrch zaraďuje do hraničnej línie úmorí. Zo severných svahov voda odteká prítokmi Skawice do Visly a Baltského mora, z južných svahov odvádzajú vodu prítoky Polhoranky do rieky Orava[2], následne Váh a Dunaj do Čierneho mora. Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.

Geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou flyšového pásma Vonkajších Západných Karpát. Je tvorený tzv. flyšom, striedaním pieskovcov a ílovcov.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol nad hornou hranicou lesa s nízkou vegetáciou ponúka kruhový rozhľad, obmedzený len východným smerom mohutnou Babou horou. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrchy Oravských, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Malú a Veľkú Fatru, Oravskú Maguru, Chočské a Skorušinské vrchy a Nízke i Západné Tatry.[6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Babia hora je vďaka svojej polohe častým cieľom turistov. Napriek tomu, že je tak trochu v tieni Babej hory, práve cez jej vrchol vedie hlavný turistický chodník na susednú dominantu. Na Malej Babej hore sa stretávajú chodníky z Oravskej Polhory a hrebeňom vedúci z Jaloveckého sedla. Východným smerom potom chodník pokračuje na vrchol Babej hory.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 7.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]