Solisko (vrch v Oravských Beskydách)
| Solisko | |
| vrch | |
 Solisko v ľavej časti | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
| Obce | Novoť, Ujsoły |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Ošust |
| Povodia | Biela Orava, Sola |
| Nadmorská výška | 1 030,3[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°26′54″S 19°11′56″V / 49,4482°S 19,1988°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej zo sedla Hlinka pri Novoti |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Solisko (poľ. Solisko; 1 030,3 m n. m.[2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 20 km západne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[4] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Novoť a Ujsoły. Najbližšími sídlami sú východným smerom ležiaca Novoť, juhovýchodne Zákamenné, južne Oravská Lesná, západne Soblówka a severozápadne Glinka.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Solisko je nevýrazný vrch v hlavnom hrebeni pohoria, medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Úšustom (1 155 m n. m.). Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Západným smerom dominuje Muńcul (1 165 m n. m.), severne Pientkuľa (1 042 m n. m.), východne Malý kopec (1 038 m n. m.) a južným smerom Veľký kopec (1 086 m n. m.), Úšust a Javorina (1 051 m n. m.).[2] Severozápadné svahy hrebeňa a Soliska odvodňujú prítoky potoka Glinka v povodí rieky Sola, vodu z juhovýchodne sa zvažujúcich častí odvádza riečka Klinianka v povodí Bielej Oravy.[3] Vrcholom vedie značený chodník z blízkeho sedla Hlinka.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch pokrýva nesúvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, časť Krivánskej Fatry a Oravskej Magury a veľká časť Tatier.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke hlavným hrebeňom:
- od severovýchodu z obce Novoť cez sedlo Hlinka
- od juhu z Úšustu cez Kaňovky a Javorinu
- po
zelenej značke od juhovýchodu zo Zákamenného cez rázc. Kaňovky[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-27]. Dostupné online.
- 1 2 Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.