Solisko (vrch v Oravských Beskydách)
Solisko | |
vrch | |
Solisko v ľavej časti
| |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
Obce | Novoť, Ujsoły |
Pohorie | Oravské Beskydy |
Podcelok | Ošust |
Povodia | Biela Orava, Sola |
Nadmorská výška | 1 030,3 m n. m. |
Súradnice | 49°26′54″S 19°11′56″V / 49,4482°S 19,1988°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Solisko (poľ. Solisko; 1 030,3 m n. m.[1]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 20 km západne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Novoť a Ujsoły. Najbližšími sídlami sú východným smerom ležiaca Novoť, juhovýchodne Zákamenné, južne Oravská Lesná, západne Soblówka a severozápadne Glinka.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Solisko je nevýrazný vrch v hlavnom hrebeni pohoria, medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Úšustom (1 155 m n. m.). Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Západným smerom dominuje Muńcul (1 165 m n. m.), severne Pientkuľa (1 042 m n. m.), východne Malý kopec (1 038 m n. m.) a južným smerom Veľký kopec (1 086 m n. m.), Úšust a Javorina (1 051 m n. m.).[1] Severozápadné svahy hrebeňa a Soliska odvodňujú prítoky potoka Glinka v povodí rieky Sola, vodu z juhovýchodne sa zvažujúcich častí odvádza riečka Klinianka v povodí Bielej Oravy.[2] Vrcholom vedie značený chodník z blízkeho sedla Hlinka.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch pokrýva nesúvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, časť Krivánskej Fatry a Oravskej Magury a veľká časť Tatier.[4]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke hlavným hrebeňom:
- od severovýchodu z obce Novoť cez sedlo Hlinka
- od juhu z Úšustu cez Kaňovky a Javorinu
- po
zelenej značke od juhovýchodu zo Zákamenného cez rázc. Kaňovky[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.