Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051 m n. m.)
| Javorina | |
| vrch | |
 Javorina v ľavej časti
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
| Obce | Novoť, Ujsoły |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Ošust |
| Povodia | Biela Orava, Sola |
| Nadmorská výška | 1 052 m n. m. |
| Súradnice | 49°26′03″S 19°11′07″V / 49,4341°S 19,1853°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke zo Zákamenného
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Javorina (poľ. Jaworzyna; 1 052 m n. m.) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 20 km západne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[2] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Novoť a Ujsoły. Najbližšími sídlami sú východným smerom ležiaca Novoť, južne Oravská Lesná, západne Soblówka a severne Glinka.[1] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Javorinu tvorí dvojvrcholový masív, ktorý je súčasťou hlavného hrebeňa medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Úšustom (1 155 m n. m.). Severnejší vrchol, v Poľsku označovaný ako Żebrakówka, dosahuje výšku 1 043 m n. m.[3] a aj ním vedie hrebeň i štátna hranica. Západne susedí Czolo (1 040 m n. m.), južne Úšust, východne Veľký kopec (1 086 m n. m.) a Malý kopec (1 038 m n. m.) a severne Solisko (1 030 m n. m.).[4] Severné svahy odvodňuje Smerekówka Mala, západné Smerekówka Wielka a južné potok Urwisko do rieky Sola, východne sa zvažujúce svahy vodu odvádzajú riečke Klinianka v povodí Bielej Oravy.[1] Vrcholom vedie značený chodník.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Súvislý, miestami riedky lesný porast umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou sú viditeľné okolité vrchy Oravských, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, malú časť Nízkych a Západných Tatier.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke hlavným hrebeňom:
- od juhu z Úšustu cez Kaňovky
- od severovýchodu zo sedla Hlinka cez Solisko
- po
zelenej značke od juhovýchodu zo Zákamenného cez rázc. Kaňovky - po
žltej značke od juhu z Oravskej Lesnej cez rázc. Podúšust a Úšust[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. dennikn.sk (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2022-03-03]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.