Dinárske pohoria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dinárske pohoria
pohorie
Bioć.jpg
Štáty Albánsko Albánsko,  Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina,  Čierna Hora Čierna Hora,  Chorvátsko Chorvátsko,  Slovinsko Slovinsko,  Srbsko Srbsko
Časť Alpsko-himalájska sústava
Hranice Alpy, Panónska panva
Najvyšší bod Maja Jezercë
 - výška 2 694 m n. m.
 - súradnice 42°26′30″S 19°48′45″V / 42,44167°S 19,81250°V / 42.44167; 19.81250
Dĺžka 650 - 750 km, SZ - JV
Šírka 200 km
Geologické zloženie vápenec
Perióda mezozoikum
Topografia Dinárskych pohorí
Topografia Dinárskych pohorí
Wikimedia Commons: Dinaric Alps
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dinárske pohoria (iné slovenské a miestne názvy pozri nižšie) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova siahajúca približne od Slovinska po Albánsko. Je dlhá asi 700 km. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.

Veľká časť Dinárskych pohorí, presnejšie ich pobrežná časť (t.j. zhruba všetko územie (juho)západne od Záhrebu, Banje Luky, Sarajeva plus územie Čiernej Hory), je vápencové a skrasovatené, preto sa nazýva aj Dinársky kras.[1][2][3]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tejto horskej sústavy sú: Dinárske pohoria[4], Dinárske pohorie[5][6], Dinárske vrchy[7][8][2], Dináre[8][9], Dinárska (horská) sústava[10][11], staršie: Dinárske Alpy[2], staršie: Dinárske hory[12]; najmä v geotektonike: dinaridy[13] (resp. Dinaridy[14][15]) [v najužšom zmysle].

Chorvátske, srbské a bosnianske názvy sú: Dinarsko gorje (Динарско горје)[16][17] [18], Dinarski (gorski) sustav[19][20], Dinarski planinski sustav[21], Dinarske planine[16][17], Dinara planina (Динара планина)[22][23], Dinara (Динара)[24][8][7], staršie Dinarski Alpi (Динарски Алпи) [v chorvátčine a čiastočne bosniačtine: Dinarske Alpe][17], Dinarski luk (Динарски лук)[25], najmä v geotektonike: Dinaridi (Динариди)[26][17].

Slovinské názvy sú: Dinarsko gorstvo[27][28], Dinarsko gorovje[29][28], Dinaridi[28].

Albánske názvy sú: Alpet Dinarike[30].

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dinárske pohoria dostali pomenovanie podľa pohoria Dinara na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, ktoré je pomenované podľa vrchu Dinara (1 831 m n. m.), ktorý v ňom leží a je najvyšším vrchom Chorvátska.

Zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dinárske pohoria sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.

Niekedy sa uvádzajú aj ako súčasť tzv. Dinársko-helénskej horskej sústavy[2], nazývanej aj dinaridy v širšom zmysle (presnejšie: v jednom zo širších významov slova dinaridy)[31] či dinársko-albánsko-helénska vetva európskych alpíd[32].

Niekedy, najmä v minulosti (do 1. polovice 20. storočia), sa Dinárske pohoria považujú za súčasť Álp; tak vzniklo aj označenie Dinárske Alpy (porov. kapitolu Názvy).[33][34][35]

Poloha a najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]

Hranica Dinárskych pohorí vyzerá takto:[16][26][1][36][7][5][37][25][38][39][33][3][40][41][42][43]

  • Na juhu sú ohraničené Stredozemným morom.
  • Na severozápade sú ohraničené údolím riek Soča a Idrija na taliansko-slovinskej hranici, južným okrajom Ľublanskej kotliny (Ljubljansko barje) a potom tokom Temnice a Krky. Ojedinele sa (z tektonického hľadiska) do Dinárskych pohorí zahŕňajú aj Južné Alpy (resp. Južné Vápencové Alpy), v takom prípade sa ale skôr používa označenie dinaridy (v jednom zo širších významov tohto slova).
  • Na severe sú ohraničené približne tokom Sávy počnúc ústím Krky.
  • Na východe a juhovýchode je hranica sporná: Väčšinou sa uvádza, že hranicou je tok riek Kolubara a Ibar, potom buď línia Peć - Shkodër (t.j. najmä juhovýchodné úpätie Severoalbánskych Álp), alebo Kosovské pole (Kosovo polje; presnejšie: rieka Sitnica) plus tok rieky Drim (Drin) až po jej ústie do mora v severnom Albánsku. Pri tomto vymedzení Dinárskych pohorí je najvyšším vrchom Dinárskych pohorí vrch Maja Jezercë, ktorý sa nachádza v Severoalbánskych Alpách (=Prokletije v širšom zmysle) a je vysoký 2 694 m n. m.. Občas sa však do Dinárskych pohorí nezarátavajú Severoalbánske Alpy (čiže Dinárske pohoria sa končia v Čiernej Hore a nie v severnom Albánsku), potom je najvyšším vrchom Bobotov Kuk s výškou 2 522 m n. m., ktorý sa nachádza v Čiernej Hore. Alternatívne sa naopak do Dinárskych pohorí zaratúvajú aj skoro všetky pohoria Albánska a pohoria na západnom okraji Severného Macedónska; v takom prípade je najvyšším vrchom Korab s výškou 2 751 m n. m. na hranici Albánska a Severného Macedónska. Občas sa ako východná hranica Dinárskych pohorí umiestňuje trochu východnejšie, konkrétne na riekach Morava a Vardar (vrátane väčšiny Albánska); aj v tomto prípade je najvyšším vrchom Korab.

Dinárske pohoria teda zasahujú na územia štátov Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Albánsko. Zaberajú aj malý kúsok Talianska. Pri širšom vymedzení Dinárske pohoria zasahujú aj do Severného Macedónska.

Zo severozápade Dinárske pohoria nadväzujú na Alpy (konkrétne Júlske Alpy). Na severe nadväzujú na Panónsku panvu. Na východe nadväzujú v severnej časti na pohorie Šumadija (na ktoré nadväzuje severný koniec Trácko-macedónskej horskej sústavy a južný koniec Karpát) a v južnej časti (na východ od rieky Ibar a Kosovského poľa) na Trácko-macedónsku horskú sústavu. Na juhu Dinárske pohoria (ak sú definované tak, že sa končia pri Shkodëri) nadväzujú na Metohijskú kotlinu a Albánsko-grécku horskú sústavu (čiže helenidy).[44]

Dinárske pohoria (ak sú definované tak, že sa končia pri Shkodëri) majú dĺžku asi 700 km. Majú približne tvar trojuholníka, ktorý sa rozširuje smerom od Slovinska k Albánsku - šírka je od cca 35 km v severnej (resp. západnej) časti, po približne 250 km v južnej (resp. východnej) časti pri meste Dubrovník. Nadmorská výška dosahuje v severnej časti svoje maximá zväčša medzi 1200 až 1 800 m, smerom k juhovýchodu sa s rastúcou šírkou horstva zvyšuje až nad 2 500 m n. m.. Najvyššie masívy na juhovýchodnom okraji systému majú výrazne alpský charakter.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geomorfologické členenie Dinárov
Juhozápadné pobrežné pásmo alebo Pobrežné Dináre
  • Pohoria severného Jadranu
    • Pohoria Istrie a Krasu (A1)
    • Ostrovy severného Jadranu (A2)
  • Pohoria Dalmácie
    • Pohoria severnej Dalmácie (A3)
    • Pohoria strednej Dalmácie (A4)
    • Pohoria južnej Dalmácie a pobrežnej Hercegoviny (A5)
    • Ostrovy južného Jadranu (A6)
  • Prímorská a stredná Čierna Hora
    • Pohoria pobrežnej Čiernej Hory (A7)
    • Skupina Garač (A8)
    • Skupina Njegoš (A9)
  • Nízke pohoria Hercegoviny
    • Nízke pohoria Hercegoviny (A10)
Centrálne pásmo alebo Vysoké Dináre
  • Krasové vysočiny Slovinska a Chorvátska
    • Skupina Trnovo (B1)
    • Skupina Snežnik-Risnjak (B2)
    • Skupina Dolné Kraňsko (B3)
    • Skupina Velika Kapela (B4)
  • Pohoria Liky
    • Velebit (B5)
    • Mala Kapela a centrálna Lika (B6)
    • Plješivica (B7)
Velebit v severnej Dalmácii
Prokletije v južnej časti Dinárov
  • Pohoria západnej Bosny a Dinara
    • Masív Dinara (B8)
    • Šator (B9)
    • Skupina Cincar (B10)
    • Skupina Klekovača (B11)
    • Skupina Raduša (B12)
Maglič a pohoria juhovýchodnej časti
Dinara v strednej Dalmácii
  • Vysoké hory Hercegoviny
    • Skupina Čvrsnica (B13)
    • Prenj (B14)
    • Skupina Velez (B15)
    • Pásmo Crvanj - Lebrsnik (B16)
  • Pohoria centrálnej Bosny a Hercegoviny
    • Skupina Zelengora (B17)
    • Skupina Maglić (B18)
    • skupina Vranica (B19)
    • Skupina Bjelašnica (B20)
  • Čiernohorské vysočiny a Prokletije
    • Skupina Vojnik, Golija (B21)
    • Skupina Prekornica (B22)
    • Masív Durmitor (B23)
    • Masív Sinjajevina (B24)
    • Morača (B25)
    • Skupina Ljubišnja (B26)
    • Bjelasica (B27)
    • Skupina Komovi (B28)
    • Skupina Visitor (B29)
    • Kučka krajina (B30)
    • Prokletije (B31)
Severovýchodné pásmo
  • Pohoria Dolného Kraňska a severozápadného Chorvátska
    • Skupina Kocevski rog (C1)
    • Skupina Gorjanci/Žumberak (C2)
Bosnianska Jahorina
  • Centrálna a východná Bosna
    • Skupina Vlašić (C3)
    • Centrálna Bosna (C4)
    • Východná Bosna (C5)
    • Masív Jahorina (C6)
  • Pohoria Stari vlah a hory Rašky a Sandžaku
    • Skupina Kovač (C7)
    • Pásmo Zlatar (C8)
    • Stari vlah (9)
  • Pohoria severo-západného Srbska
    • Podrinje-Valjevo (C10)
  • Iné pohoria panónskej a dinárskej oblasti
    • Pohoria panónskej a dinárske predhorie (C11)

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba Dinárskyh pohorí je pomerne komplikovaná; horstvo vzniklo počas alpsko-himalájskeho vrásnenia, no začiatkom neogénu bolo takmer zrovnané denudáciou. Nasledovalo postupné vyzdvihovanie jednotlivých častí, ktoré výrazne rozčlenila riečna erózia. Takto vznikli hlboké kaňony (Tara, Neretva, Diva Grabovica, Krka, Zrmanja, Piva, Morača), rokliny a údolia a tri úrovne výškovo podobne zarovnaného povrchu.

Prevládajúcim stavebným prvkom vo veľkej časti Dinárskych pohorí je vápenec a dolomit, ktoré umožnili vznik rozsiahlych a početných krasových útvarov (jaskyne, závrty, ponorné rieky). Najrozmanitejšie krasové útvary sa vytvorili v oblasti Velebitu neďaleko Zadaru, kde sú napr. priepaste Jazben pri Gorici (518 m), Puhaljka (318 m) a Mamet (206 m), z jaskýň Postojnska jama, Manita, Jama vodarica a iné. Dinársky kras má rozlohu 55 600 km² a z typických krasových útvarov sú rozšírené najmä rozsiahle polja (Livanjsko polje 405 km², Nevesinjsko polje 189 km², Popovo polje 185 km²).

V centrálnej časti Čiernej Hory vznikli horotvorným procesom mnohé skupiny, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle, vysoko položené vápencové náhorné plošiny (1500 – 1 700 m n. m.) s hlbokými údoliami a strmými stenami. Takáto stavba je príznačná pre Durmitor, Sinjajevinu alebo Moračské hory. V niektorých miestach doprevádzajú vápenec ílovito - slieňovité vrstvy, bridlice alebo pieskovec, čo možno pozorovať napríklad v masívoch Bjelašnica, Igman, Treskavica, Bjelasica a Prokletije. Vnútorné pásmo sústavy je často zložené z iných hornín a tiež dosahuje nižšiu nadmorskú výšku (Vlašič, Vranica, Bitovnja, Kozara).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Bjelašnica je jednou z najchladnejších lokalít horstva

Rozmanitosť podmieňujúcich faktorov spôsobuje výrazné rozdiely klímy jednotlivých oblastí, ktorá závisí na zemepisnej šírke, nadmorskej výške, expozícii svahov a ďalších okolnostiach. Najvyššie horské oblasti majú alpínske podnebie, charakterizované krátkym a sviežim letom a dlhými, na sneh bohatými zimami. Jeseň býva teplejšia než jar, atmosférických zrážok je vzhľadom na blízkosť stredomoria dostatok. Najvyššie horské partie bývajú dlho pod snehom a na jar i v lete sú časté hmly. Takéto podmienky má napríklad horská skupina Bjelašnica nad Sarajevom, kde záporná priemerná teplota býva po dobu šiestich mesiacov a priemerná ročná teplota dosahuje iba 0,7°C. Práve na Bjelašnici bola 17. februára 1946 nameraná najnižšia teplota na území bývalej Juhoslávie, -41,8°C.

Subalpínske podnebie (v horstvách od 1000 m do 2 000 m n. m.) je teplejšie a menšie sú tu aj rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 - 7°C a typickou oblasťou je napr. Durmitor. Horské oblasti s miernym kontinentálnym podnebím, obvykle nie vyššie ako 1 000 m n. m., mávajú dlhé a teplé leto a krátke zimy, často len s malým množstvom snehu. Priemerná ročná teplota tu presahuje 7°C, pričom teplotný priemer v júli dosahuje 18°C, v januári -1°C. Podobné podmienky sú vo všetkých prímorských horských oblastiach, medzi nimi vo Velebite, Bioći, Lovćene či Biokove.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Neretva v úzkom kaňone pri Jablanici

Dinárske pohoria tvoria rozvodie medzi Jadranským a Čiernym morom. Vo vnútrozemských pohoriach, kde je vápenec dopĺňaný bridlicou je vody dostatok (Igman, Bjelašnica, Treskavica, Trebevič, Jahorina) a tak aj tamojšie rieky sú bohato zásobované. Do Jadranu tečú rieky Zrmanja, Krka, Cetina, Neretva a Drin. Prostredníctvom riek Sáva a Dunaj odvádzajú svoju vodu do Čierneho mora ich prítoky Una, Kupa, Vrbas, Bosna, Drina a tiež prítoky rieky Zapadna Morava.

Vápencová časť horstva (Snježnik, Velika Kapela, Velebit, Biokovo, Prenj, Orjen) je takmer bez vody a sú pre ne typické ponorné rieky a potoky. Mnohé z nich končia ako podmorské vyvieračky. Najviac ponorných riek je v pohorí Velebit, no napríklad na morskom pobreží pri Dubrovníku vyviera rieka Trebišnjica, ktorej ponor je na Popovom polji v Hercegovine.

Mnoho horských skupín je bohatých na horské jazerá - v Durmitore sa nachádza Crno jezero, Zminje jezero a Malo jezero, v Prenji Boračko jezero, v Bjelasici Biogradsko jezero a Pešića jezero, vo Vranici Prokoško jezero, na rozhraní Maglića a Volujaku Trnovačko jezero a v Prokletije Plavsko jezero. Najväčším je Skadarské jazero, ktoré leží na západnom úbočí masívu Prokletije na hraniciach Čiernej Hory a Albánska.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Šafran

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Rôznorodosť podmienok Dinárskych pohorí spôsobuje pestrosť prírody a vo všeobecnosti sa tu vyskytujú tri rastlinné pásma: prímorské, horské a kontinentálne. Prímorská alebo aj pobrežná vegetácia je veľmi chudobná, nakoľko rastie prevažne na skalách. Chudobnosť vegetácie na prímorských svahoch však nespôsobujú len klimatické podmienky (víchrice, odvievanie), prispelo k nej najmä dlhodobé pasenie kôz a oviec. V horskom pásme sa strieda lesná vegetácia s trávnatými porastmi a rastlinami skalných stien. Na jar svahy rozkvitnú ranými cibuľovitými rastlinami (šafran a i.). Neskôr vynikajú až meter vysoké kvetenstvá bieleho asfodelu alebo žlté vysoké horce, nápadné sú tiež cesnaky (žltý a červený). Bohato je zastúpená i kvetena alpínska (lomikameň, horec dinársky, zvonček a i.). Vnútrozemské svahy sú bohaté na bukové lesy, v nižších polohách tak prevažujú bukové a borovicové lesy. Vyskytujú sa i jedľové porasty, naopak, smrekových porastov je pomerne málo. Tieto porasty sú charakteristické pre oblasť Veľkej Kapely, Velebitu, Prenje, Durmitoru a ďalších horstiev.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý

Rovnako fauna je rozdielna na prímorských svahoch a vo vnútrozemských oblastiach. Nájdeme tu veľké množstvo endemitov a glaciálnych reliktov, zvlášť motýľov a chrobákov. V mnohých horských oblastiach žijú medvede, vlky či líšky (Prenj, Bjelašnica, Igman, Trebevic, Durmitor, Bjelasica, Vraca). Takmer všade možno stretnúť vysokú a diviačiu zver a vo vyšších pohoriach často vidieť kamzíky. Hojné sú hady a jašterice.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmanitosť krajinných typov i mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky, ako napr. Paklenica vo Velebite neďaleko Zadaru, Plitvické jazerá, Durmitor, Lovćen a Biogradska goraČiernej Hore, Kozara a SutjeskaBosne a Hercegovine.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný bosniansky kroj

Na časti Balkánskeho polostrova, kde sa rozkladá toto pásmo, bola v minulosti mnohonárodnostná Juhoslávia. Aj táto skutočnosť prispela k tomu, že pre celú oblasť je aj v súčasnosti príznačná prítomnosť etnicky rôznorodého obyvateľstva. Severozápadné oblasti obývajú Slovinci, západný a južný okraj strednej časti Chorváti, strednú Bosniaci (čiastočne Chorváti a Srbi) a v južnej časti Čiernohorci, Srbi a Albánci. Na jednotlivých územiach žije viacero etnických skupín, ktoré vzišli z pôvodných obyvateľov. Napr. v okolí Makarskej v oblasti Biokova sú to Dalmatínci, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom a rybolovom. Oblasť Durmitora obývajú pôvodní obyvatelia Čiernej Hory - Pivljani a Drobnjaci, oblasť Komy zasa čiernohorské národnostné skupiny Vasojevičov a Kučov.

Celým regiónom viedol už v staroveku rad dôležitých obchodných ciest a jednotlivé oblasti sa stávali predmetom rozmanitých mocenských záujmov. Takmer na každom kroku tu narazíme na pamiatky z jednotlivých epoch ľudskej činnosti už od dôb antiky, pričom najmä v Dalmácii sa dodnes zachovali výrazné stopy s ucelenými pamiatkami. V nedávnej dobe (po roku 1991) došlo k rozpadu Juhoslávie, štátu umelo vytvoreného po 1. svetovej vojne. Etnická nevraživosť viedla k sporom pri rozdeľovaní územia, čo vyústilo do občianskej vojny. Napriek ukončeniu konfliktov na niektorých úsekoch nie sú hranice presne vymedzené, rovnako nejasná je aj príslušnosť jednotlivých horských oblastí ku konkrétnym novo vzniknutým štátom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KRÁL, Václav; RUBÍN, Josef. Fyzická geografie Evropy. 1. vyd. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2. S. 236-237.
  2. a b c d Dinárske vrchy. In: Pyramída S. 769
  3. a b HAJNA, Nadja Zupan; MIHEVC, Andrej; PRELOVŠEK, Mitja. Introduction to the Dinaric Karst (Majdi Stanovnik ob 75. rojstnem dnevu). [s.l.] : Založba ZRC, 2010. 71 s. Dostupné online. ISBN 978-961-254-198-9. S. 6, 14. (aj tu: [1])
  4. Dinárske pohoria. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 389.
  5. a b Vreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1983. S. 32
  6. Acta geographica Universitatis Comenianae (Economico-geographica). [s.l.] : Slovak Pedagogical Publishers., 1968. 378 s. S. 282.
  7. a b c Dinárske vrchy. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. S. 124
  8. a b c Dináre. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 156.
  9. Juhoslávia. In: Pyramída
  10. KRÁL, Václav; RUBÍN, Josef. Fyzická geografie Evropy. 1. vyd. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2. S. 236.
  11. Chorvátsko. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 281.
  12. Slovenská akadémia vied. Ústav slovenského jazyka. Slovník slovenského jazyka (Štefan Peciar). [s.l.] : Vyd. SAV, 1968. 344 s. S. 266.
  13. Dinaridy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 389.
  14. Vreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1975. S. 4
  15. Západné Karpaty (Séria geológia). [s.l.] : Geologický ústav Dionýza Štúra [vo Vede], 1985. 478 s. S. 70.
  16. a b c Dinarsko gorje. In: Hrvatska enciklopedija [online]. enciklopedija.hr, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  17. a b c d ZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 100
  18. Српско географско друштво. Bulletin. [s.l.] : Географско Друство., 1981. 644 s. Dostupné online. S. 47.
  19. BOGNAR, A. Geomorfološka regionalizacija Hrvatske. In: Acta Geografica Croatica. zv. 34. 2004 [2]
  20. Jugoslavenska akademija znanosti i umjetnosti. Rad Jugoslavenske akademije znanosti i umjetnosti. [s.l.] : Jugoslavenska akademija zanosti i umjetnosti., 1986. 422 s. Dostupné online. S. 13.
  21. Srbija. In: Hrvatski obiteljski leksikon [3]
  22. Dinaric Alps. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  23. LOADES, Celine Motzfeldt. Walls and Gateways (Contested Heritage in Dubrovnik). [s.l.] : Berghahn Books, 2022. 368 s. ISBN 978-1-80073-355-8. S. 91.
  24. POLJAK, Željko. Hrvatske planine (planinarsko-turistički vodić sa 665 fotografija u boji i 50 zemljovida). [s.l.] : Golden marketing, 2001. 614 s. ISBN 978-953-212-074-5. S. 496. (Citát: Pod imenom Dinara treba razlikovati tri orografska pojma : Dinarsko gorje , Dinaru planinu i Dinaru vrh.)
  25. a b geokutak.rs, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  26. a b Dinaridi [online]. enciklopedija.hr, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  27. ADAMIČ, Milan Orožen; KLADNIK, Drago; LOVRENČAK, Franc. Geografski terminološki slovar. [s.l.] : Založba ZRC, 2005. 448 s. ISBN 978-961-6500-92-0. S. 122.
  28. a b c ZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 6
  29. O Dinarskom gorju - DINARSKO GORJE [online]. dinarskogorje.com, [cit. 2022-11-21]. Dostupné online.
  30. ZYCH, M. ed. et al. URZĘDOWY WYKAZ POLSKICH NAZW GEOGRAFICZNYCH ŚWIATA - Wydanie II zaktualizowane. 2019. S. 6
  31. KRÁL, Václav; RUBÍN, Josef. Fyzická geografie Evropy. 1. vyd. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2. S. 233.
  32. helenidy. In: Encyclopaedia Beliana 5. S. 574
  33. a b Dinaric Alps. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  34. Alpy. In: Slovenský náučný slovník 1. 1932. S. 29-30
  35. Alpy. In: Masarykův slovník naučný 1. S. 115
  36. Division of the Dinaric Alps - DINARSKO GORJE [online]. dinarskogorje.com, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  37. Dinárské hory. In: Malá československá encyklopedie II. S. 122
  38. Dinárské pohoří. In: Příruční slovník naučný 1. 1962. S. 556
  39. dinaridy; Dinárske pohoria. In: Encyclopaedia Beliana 3. S. 389
  40. STEVANOVIC, Z. Characterization of transboundary aquifers in Dinaric karst - a base study for sustainable water management at regional and local scale. (?)2012 [4]
  41. Dinaric Karst (DIKTAS Project) [5]
  42. WorldAtlas. Maps of Macedonia [online]. worldatlas.com, 2021-02-24, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  43. Karte - Mazedonien [6]
  44. KRÁL, Václav; RUBÍN, Josef. Fyzická geografie Evropy. 1. vyd. Praha : Academia, 1999. 348 s. ISBN 80-200-0684-2. S. 233-234, 236-241, 257.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dinara (Sinjal) – vrch na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny
  • Dináre – pohorie v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dinárské hory na českej Wikipédii a Alpes dinariques na francúzskej Wikipédii.