Lovćen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lovćen
(Ловћен)
pohorie
Lovcen-008-p1010045.jpg
Štát Čierna Hora Čierna Hora
Časť Dinárske vrchy
Povodie Tara, Drin
Najvyšší bod Štirovnik
 - výška 1 749 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Wikimedia Commons: Lovćen
Mauzóleum na vrchole Jezerski vrh
Mesto Kotor

Lovćen (srb. Ловћен) je pohorie nachádzajúce sa v Čiernej Hore v bezprostrednej blízkosti Kotorského zálivu na pobreží Jadranského mora. Ide o rozlohou malé, ale významné pohorie miestnymi prezývané Čiernohorský Olymp. Najvyšším vrchom je Štirovnik (1 749 m), ktorý je pre prítomnosť vojska pre turistov uzavretý. Podľa pohoria je pomenovaný čiernohorský klub z mesta Cetinje, FK Lovćen Cetinje.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v južnej časti krajiny, juhovýchodne od mesta Kotor. Spolu s ním je masív Štirovniku spojený úzkou cestou obsahujúcou 32 serpentín. Zo západu severozápadu obklopuje masív Kotorský záliv do ktorého vrchy priamo spadajú. Ďalej na východ sa tiahne krasová krajina, uprostred ktorej leží turistické centrum, mesto Cetinje. Úplne na juhu pohoria leží mesto Budva pri rovnomennom zálive.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V pohorí na malej ploche možno nájsť veľa bizarných skalných vápencových útvarov, hlboké lesy a vysoko položené alpínske lúky. Lovćen sa považuje za onú ​​Čiernu Horu podľa ktorej bola celá krajina pomenovaná; je to veľmi významné miesto pre obyvateľov štátu. Pohorie je súčasťou národného parku Lovćen o rozlohe 62,2 km². Ten bol vyhlásený v roku 1952 aby chránil mimoriadne prírodné a kultúrne hodnoty oblasti. Na vrchole Jezerski vrh, ktorý je najvyššie turisticky dostupné miesto v pohorí, sa nachádza mauzóleum vladyku Petara II. Petroviča Njegoša (Mauzóleum Petara II. Petrovića-Njegoša). Nachádza sa tu jeho veľká socha z čierneho mramoruu a hrobka. Tesne pod vrcholom vrchu Jezerski vrh je parkovisko, z ktorého vedie tunel pre peší výstup skrz vrch až na jeho vrchol. Vo výške 1 620 metrov sa nachádza najznámejšie jazero pohoria - Lovcensko jazero.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie je ako všetky okolité masívy tvorené vápencom. Okolo najvyšších vrcholov sa nachádzajú hlboké krasové depresie (najhlbšie v oblasti) a mnoho štrbín, rozsadlín, priepastí a ďalších krasových javov. Niektoré z týchto zníženín či puklín (kotliny, panvy) sú až 200 metrov hlboké (Kuk, Bizaljevac, Vuci podvod, Veliki a Mali Bostur), zatiaľ čo iné môžu byť plytké. Jedny z tých plytších sú napr. Ivanova Korita a Dolovi, kde sa nachádzajú aj najväčšie horské lúky a kotliny pohoria. Najviac viditeľné stopy po poslednom glaciály môžu byť nájdené v severných častiach druhého najvyššieho vrchu Jezerski vrh.

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Geografická poloha Lovćen a jeho morfológia sú hlavným dôvodom prečo do pohoria zasahujú ako stredomorské, mierne - kontinentálne podnebie, tak drsné horské klíma. Mesto Kotor má priemernú ročnú teplotu 15,4°C a mesto Budva 17°C. V severnej a východnej časti masívu sa potom teploty pohybujú od 10,5°C (Ivanova korita) po 5,9°C (Štirovnik). Lovćen je podobne ako susedný masív Orjen mimoriadne bohatý na spadnuté zrážky, ktoré tu dosahujú ročný priemer až 3 500 – 4 500 mm. Dôvod pre tak veľké množstvo zrážok je, že Lovćen je veľmi často vystavený teplým vlhkým vetrom z Jadranského mora. Tieto vetry sa ďalej zrážajú s chladným vzduchom nad pobrežnými horskými reťazcami a spôsobujú oblačnosť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FK Lovćen Cetinje, weltfussballarchiv.com (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lovćen na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]