Občianska vojna v Juhoslávii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Občianska vojna v Juhoslávii
Former Yugoslavia wartime animation 92-95.gif
Koniec Juhoslávie
Dátum 31. marec 1991 - 12. november 2001
Miesto bývalá Juhoslávia (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko)
Výsledok nezávislosť nových štátov
Casus belli: rast nacionalizmu
Protivníci
Slovinsko Slovinsko (1991)

Chorvátsko Chorvátsko
Flag of the Croatian Republic of Herzeg-Bosnia.svg Chorvátska republika Herceg - Bosna (1992)


Flag of Bosnia and Herzegovina (1992-1998).svg Bosna a Hercegovina


Severoatlantická aliancia NATO (1995)


1998 - 2001
UCK KLA.svg KOA
UCPMB logo.svg UÇPMB (1999)
Uck Nla logo.svg NOA (2001)
Albánsko Albánsko (podpora povstalcov)

Juhoslávia Juhoslávia

Flag of Republika Srpska.svg Republika srbská
Flag of Republika Srpska.svg Republika Srbská Krajina


Flag of AP Western Bosnia (1993-1995).svg Autonómna provincia Západná Bosna (1992)


1998 - 2001
Juhoslávia (1992-2003) Juhoslovanská zväzová republika


2000 - 2001
Macedónsko Macedónsko

Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii (iné názvy: vojna v (bývalej) Juhoslávii, (občianske) vojny v (bývalej) Juhoslávii, juhoslovanská (občianska) vojna, juhoslovanské (občianske) vojny, juhoslovanská kríza, Balkánsky konflikt, Konflikt na Balkáne, zriedkavo (tretia) balkánska vojna, vojna na Balkáne, balkánske vojny) je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 19912001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. V užšom zmysle sa ako občianska vojna v Juhoslávii (a obdobné názvy) označuje konflikt v rokoch 1991 - 1995.

Spoločným menovateľom týchto konfliktov bolo bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo na území juhoslovanskej federácie po páde centrálnej komunistickej moci a ktoré išlo ruka v ruke s jednorazovým uvoľnením politickej energie, ktorá do pádu komunizmu nemohla byť ventilovaná.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nacionalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia.

Ekonomické príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko - ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) - sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov.

Znepriatelené strany[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Slovinsku:
    • Slovinci verzus Juhoslovanská armáda. Po masovej dezercii vojakov nesrbskej národnosti z Juhoslovanskej armády ostal konflikt v podstate záležitosťou Slovincov a Srbov.
  • V Chorvátsku:
    • Chorváti verzus Juhoslovanská armáda (neskôr v podstate len Srbi)
  • V Bosne a Hercegovine:
    • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Chorváti (v zanedbateľnej miere)
    • Srbi v spojení s Chorvátmi verzus Bosnianski moslimovia (len v prípravnej fáze)
    • Bosnianski Chorváti verzus Bosnianski Srbi
    • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Srbi (V rámci vojny v Bosne najhlbšia miera nepriateľstva)
    • Chorváti v spojení s moslimami (Bosniakmi) verzus Srbi.
  • V Srbsku:
  • V Macedónsku
  • Zo zahraničných mocností sa v konflikte vojensky angažovalo NATO a predovšetkým USA. Ich primárnou úlohou bolo zabezpečiť mierový proces, použili však aj silové prostriedky. Fakticky stáli na strane nepriateľov Srbska. V kosovskej fáze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinútili ku kapitulácii. V konflikte sa diplomaticky angažovalo aj Rusko, ktoré stálo prevažne na strane Srbska.
  • V náboženskej rovine:
    • katolíci verzus pravoslávni
      • Srbi (sú prevažne pravoslávni) verzus Chorváti (sú prevažne katolíci)
      • Srbi verzus Slovinci (sú prevažne katolíci)
    • kresťania verzus moslimovia
      • Srbi verzus Bosniaci (sú prevažne moslimovia)
      • Srbi verzus kosovskí Albánci (sú prevažne moslimovia)

Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie. Najpostihnutejšou sa stala Bosna a Hercegovina, po nej Chorvátsko a Srbsko. Relatívne najmiernejšie konflikty postihli Macedónsko a Slovinsko. Na všetkých stranách si vojna vyžiadala vyše 130 000 obetí. Najviac obyvateľov zomrelo na území Bosny a Hercegoviny, kde boli najťažšie aj materiálne a infraštruktúrne škody. Z etnického hľadiska bolo najviac mŕtvych medzi Bosniakmi.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna sa fakticky postarala o zánik Juhoslávie, ktorá sa rozpadla na jednotlivé samostatné štáty. Ako politicky porazené vyšlo z vojny Srbsko. To sa dobrovoľne vzdalo vplyvu nad Čiernou horou (nový samostatný štát) a donútené bolo vzdať sa svojho vplyvu nad oblasťou Kosovo (snaží sa o uznanie ako nový samostatný štát).

Schematické rozdelenie konfliktov: