Bosniaci (Moslimovia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bošnjaci / Бошњаци
Celková populácia: asi 3 miliónov
Populácia:

Bosna a Hercegovina: 2 185 055
Srbsko: 136 000
Čierna Hora: 63 000
Chorvátsko: 40 000
Slovinsko: 32 500
Severné Macedónsko: 17 000
USA: 130 000
Švédsko: 50 000

Jazyk: Bosniačtina
Viera: Prevažne sunnitský islam
Etnická skupina:

Indoeurópska

Slovania
Južní Slovania
Rozšírenie Bosniakov

Bosniaci alebo Moslimovia[1][pozn 1] alebo bosnianski Moslimovia (bosniacky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú južnoslovanský národ žijúci najmä na území dnešnej Bosny a Hercegoviny. Charakteristická je pre nich moslimská viera, na ktorú konvertovali počas nadvlády Osmanskej ríše. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.

Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od Bosny a Hercegoviny, najzápadnejšej balkánskej krajiny, ktorú dobyli Turci počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na Balkáne sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo Srbska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Bulharska, ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)

Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá Bihać, Cazin, Velika Kladuša, Sarajevo, Zenica, Tuzla, Goražde, Zvornik, Višegrad , Mostar, Konjic, Stolac) a Sandžaku (mestá Novi Pazar, Pljevlja), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Možno ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kodifikované množné číslo znie moslimovia, ale vyskytuje sa často aj tvar moslimi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Moslim. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.