Republika srbská

Republika srbská
Vlajka Znak
Národné motto: -
Štátna hymna: Moja Republika
Miestny názov
• dlhý	Republika Srpska / Република Српска
• krátky	Republika Srpska / Република Српска
Hlavné mesto	Istočno Sarajevo (de iure) Banja Luka (de facto) 44°46′ S.š. 17°11′ V.d.
Najväčšie mesto	Banja Luka
Úradné jazyky	srbčina, bosniačtina a chorvátčina
Štátne zriadenie Prezident Predsedníčka vlády	republika Milorad Dodik Radovan Višković
Vznik	9. január 1992
Rozloha  • celková  • voda (%)	24 641 km²    0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2013)  • hustota (2007)	1 439 673 1 218 107 53/km²
Mena	Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo  • Letný čas	SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo	+387
Interaktívna mapa

Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.

Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo (srb. Istočno Sarajevo). RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).

Dejiny

Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku Republiky srbskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srbskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.

Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.

Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, sa dohodlo, že Republika srbská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.

Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.

Súčasnosť

Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.

Štatistiky

Poloha Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine

Etnická skladba obyvateľstva
Rok	Srbi	%	Moslimovia1	%	Chorváti	%	Ďalší2	%	Celkovo
1991	869 854	55,4%	440 746	28,1%	144 414	9,2%	114 494	7,3%	1 569 332
1996	1 427 912	96,8%	32 344	2,2%	15 028	1,0%	4	0,0%	1 475 288
20063	1 267 000	88%	127 000	8%	58 000	4%	750	0,001%	1 452 673
1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi. 2: "Ďalší", hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania 3: údaje z roku 2006 sú odhad

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Republika srbská