Preskočiť na obsah

Juhoslovania (národnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Juhoslovania je národnostné označenie časti obyvateľov bývalej Juhoslávie.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Snaha o vytvorenie tejto národnosti bola úzko spätá so snahou silnejšej integrácie juhoslovanských národov. Prvý raz tento termín zaviedol kráľ Alexander I. Karađorđević, keď zmenil názov štátu z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov na Kráľovstvo Juhoslávia, hlavným účelom bolo, aby sa vytratili národnostné rozpory medzi jednotlivými národmi. Po jeho smrti bola táto koncepcia opustená, predsa sa k tejto národnosti prihlásilo mnoho ľudí. Skončenie druhej svetovej vojny a vznik SFRJ, ktorá bola federatívnym štátom jednotlivých republík už nenútilo k integrácii, napriek tomu sa stále mnoho ľudí k juhoslovanskej národnosti hlásilo. Hlavným dôvodom boli napr. zmiešané manželstvá, vyjadrenie príslušnosti ku krajine, ale tiež i nedostatok silného národného povedomia. V roku 1981 tvorili Juhoslovania už 5,4 % obyvateľov štátu.

Po rozpade krajiny ich najviac žije v Srbsku a Čiernej Hore, v ostatných republikách sa väčšinou prihlásili k svojim etnickým koreňom.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jugoslávci na českej Wikipédii.