Macedónci (Slovania)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Macedónky

Macedónci (mak. Македонци - Makedonci) južnoslovanský národ ktorý žije v Macedónsku, Srbsku, Bulharsku, Albánsku a Grécku.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

V staroveku obývali územie dnešného Macedónska predovšetkým Paióni, národ príbuzný Trákom, preto Gréci nazývali toto územie Paionia. Okrem Paionov tu žili aj Ilýri na východe a malú časť južného územia, okolo moderného mesta Bitola obývali Macedónci. V helenistickej dobe sa väčšina obyvateľstva dnešného Macedónska helenizovalo, začalo rozprávať po grécky. V 6. stor sa tu začínajú usadzovať Slovania, grécke pramene uvádzajú mená slovanských kmeňov ako Βερεζίτοι (Vereziti) , Δραγουβίτοι (Draguviti) , Σμόλιανοι (Smoliani), Ρίνχινοι (Rinchini) a Βελεγιζίτοι (Velegeziti). Slovania sa s pôvodným helenizovaným obyvateľstvom premiešali a slovanizovali ho. Neskôr sa s týmto obyvateľstvom pomiešali aj bulharské kmene. V stredoveku toto obyvateľstvo nemalo nejakú špecifickú národnú identitu, v osmanskej dobe sa zväčša považovalo za Bulharov, pretože rozprávalo skoro rovnakým jazykom a patrilo pod bulharskú ortodoxnú cirkev. Snahy o vytvorenie macedónskeho etnika začínajú koncom 19. stor., na podnet niektorých miestnych vzdelancov, väčšina obyvateľstva sa však za Macedóncov považuje až od vzniku Juhoslávie, kedy sa územie dnešného Macedónska premenovalo z pôvodnej Vardarskej Banoviny na Macedóniu.

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Etnickí slovanskí Macedónci obývajú Macedónsko, avšak na východnej časti sú iba menšina, väčšinu tvoria Albánci, juh, okolo mesta Bitola (arum. Monastir) obývajú Arumuni. Asi 10.000-20.000 Macedóncov obýva Srbsko, kam prišli v 60.-70- rokoch minulého storočia. Autochtónnym obyvateľstvom sú však na západe Albánska, tu tvoria asi 20.000 obyvateľov. Komplikovanejšia situácia je v Bulharsku a Grécku. Keďže Macedónci a Bulhari rozprávajú prakticky jedným jazykom je ťažké vymedziť ich počet v Bulharsku, to sa stáva predmetom sporov medzi Bulharskom a Macedónskom, každá strana sa snaží o čísla ktoré by jej vyhovovali. Skutočný počet je asi okolo 10.000. V Grécku žije asi 100. 000 gréckych Slovanov, v krajoch severná Kastoria (slov. Koštur) a Florina (slov. Lerin). Toto obyvateľstvo sa však považuje za Grékov, aj keď ich jazyk je skoro rovnaký ako bulharčina a macedónčina. Za etnických slovanských "Macedóncov" sa v Grécku považuje asi 10. 000 obyvateľov, ktorí majú aj svoju politickú stranu, Uranio toxo (Dúha), ktorá sa snaží o vytvorenie "macedónskej menšiny" v Grécku. Ich program však je často považovaný za extrémistický a často provokatívny, v Grécku sa totiž názov Macedónci (Makedones) používa iba na etnické grécke obyvateľstvo Macedónie (severné Grécko), zatiaľ čo slovanskí Macedónci sa nazývajú Slavomakedones alebo Skopiani.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná ľudová kultúra Macedóncov bola ovplyvnená mnohými cudzími vplyvmi. Môžeme to vidieť na ľudových krojoch, tancoch či hudbe, ale aj na tradičnej kuchyni. Vo všetkých týchto častiach kultúry môžeme badať silný grécky, turecký a bulharský vplyv, v menšej miere aj maďarský a taliansky. Macedónska ortodoxná cirkev a jej kultúra vychádza z gréckych-byzantských tradícii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]