Grécki Slovania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Grécki Slovania (gr. Σλάβοι της Ελλάδας, Slavi tis Elladas) sú Slovania obývajúci územie dnešného Grécka. Rozdeľujú sa na kresťankých Slovanov, pričom títo sami seba označujú ako Σλαβόφωνοι Έλληνες-Slavofoni Ellines (Slavofónni Gréci) a na moslimov, tzv. Pomákov), ktorí sa zvyknú identifikovať ako Turci. Z hľadiska koncentrácie obývajú severné Grécko, severné územie kraja Makedonia (kresťania) a Trácia (moslimovia).

V oficiálnych sčítaniach dnes kresťanskí Slovania nie sú uznaní ako menšina, pretože sami sa tradične považujú za Grékov (od 18.-19.stor.) takže ich počet vyplýva z rôznych (aj gréckych) odhadov. Moslimskí Pomíci sa radia k tureckej menšine Grécka. Počet kresťanských Slovanov v Grécku je cez 100.000. Predpokladá sa, že približne 200 000 Grékov má aspoň jedného slovanského predka, pričom väčšina z nich už neovláda slovanský jazyk.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slovania prišli do Grécka v druhej polovici 6. stor. po Kr. a usadili sa tu. Prenikli až na západný Peloponéz, no väčšina z nich bola z Grécka postupne odvedená zákrokmi byzantskej armády. Takéto opatrenia robili cisári Konstans II.., Justinián II., generál Staurakios a nakoniec cisár Nikeforos. Iná situácia však bola v Macedónii, kde ostali žiť v celej severnej časti regiónu, pričom Gréci sa udržali iba v južných oblastiach. Od 12. stor. Macedóniu ovládajú Srbi, no už v 14 stor. sa regiónu postupne zmocnili Turci. V osmanskom období sa macedónski Slovania hlásili k Bulharom a patrili pod bulharskú ortodoxnú cirkev. Miestni Slovania, ktorí sa cítili byť Grékmi bojovali spoločne s macedónskymi Grékmi v Grécko-bulharskej partizánskej vojne o Macedóniu. V roku 1919 bola už Macedónia ovládnutá Grékmi, no Gréci tu tvorili menšinu.

Slovanská komunita Makedónie po prvej svetovej vojne spočiatku mala štatút menšiny a mali aj vlastné školy, Gréci im povolili vydávať učebnice s názvom Abecedar[chýba zdroj]. V rokoch 1925 – 1927 sa však konala výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom a časť Slovanov Macedóniu opustila (cca 50 000) výmenou za etnických Grékov z Bulharska. Keďže Gréci pribudli aj v rámci výmeny obyvateľstva s Tureckom (1923), počet Grékov sa v Macedónií výrazne zvýšil. Približne 700 000 Maloázijských Grékov sa usadilo v Macedónií. V roku 1926 boli v Grécku v rámci cielenej helenizácie povinne všetky toponymá zmenené na grécke, v roku 1936 bol macedónsky (slovanský) jazyk metaxasovou vládou zakázaný zákonom, po páde metaxasovho režimu je slovanský jazyk opäť povolený a tak to platí dodnes. Slovania sú oficiálne označovaní ako "slavofónni Gréci", Pomáci ako Turci.

Navyše po druhej svetovej vojne sa Slovania v Grécku stali terčom gréckych antikomunistických politikov, ktorí po vojne vyháňali Slovanov do zahraničia (Bulharska, Juhoslávie, Austrálie a pod.), pretože tvorili značnú časť povstalcov. Po týchto zákrokoch tu ostalo iba malé slovanské etnikum. Rok 1951 bol posledný rok, v ktorom sa v sčítaní vôbec zisťoval materinský (teda aj slovanský) jazyk obyvateľstva. Vyše 40 000 osôb uviedlo slovanský materinský jazyk.

Dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes, po spomínaných presídlovaniach ostali Slovania v severozápadnej Makedónií, v okolí miest Florina (slov. Lerin), Kastoria a Edessa (slov. Vodena), nakoľko odtiaľto bolo presídlených iba málo Slovanov a po roku 1923 sa tu usadil iba malý počet Pontských Grékov. Severná centrálna a severná východná Macedónia je už dnes obývaná predovšetkým Pontskými Grékmi. Materinský Slovanský jazyk dnes v Grécku uvádza približne 50 000 osôb a väčšina z nich žije práve v prefektúre Kastoria. Grécki Slovania sa sami nazývajú Gréci a sú bilingválni, veľa z nich sa však v poslednej dobe vysťahovalo do Solúna, kde sa zmiešanými manželstvami s Grékmi asimilujú.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk gréckych Slovanov (často vrátane gréckych Bulharov, menej často aj gréckych Pomákov) sa označuje najčastejšie ako egejská macedónčina; po grécky sa nazýva jednoducho slavika, (slovančina) alebo dopika (miestna), v miestnom slovanskom dialekte sa označuje, ako balgartski, alebo bulgratski ezik. Niektorí ho považujú za prechodný južnoslovanský jazyk medzi macedónčinou a bulharčinou, iní ho považujú len za súhrnné označenie pre macedónčinu, bulharčinu a pomáčtinu v Grécku. Aj keď už mnohí z mladšej generácie kresťanských Slovanov v ich pôvodných územiach slovansky nerozpráva, uchovali si v gréčtine silný južnoslovanský prízvuk. Moslimskí Pomáci si naopak adoptovali za materinský jazyk turečtinu, cítia sa byť Turkami, ovládajú však aj gréčtinu.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra gréckych Slovanov je rovnaká, ako aj severogrécka kultúra, typické ľudové tance sú Zaramo, Zaiko, Raiko, Pusteno či Paiduska. Ľudová hudba je hraná na trúbu, gajdy či klarinet v severogréckom štýle.

Významní Slovania z Grécka[upraviť | upraviť zdroj]