Gajdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gajdy

Gajdy sú prastarý ľudový hudobný nástroj, ktorý bol používaný už v starovekom Grécku. Pôvodne to bol jednoduchý dychový nástroj, ktorý pravdepodobne vznikol už pred 4 000 rokmi v Egypte a v prednej Ázii. Odtiaľ sa postupne šíril s pastiermi, ale predovšetkým s početnými arabsko-tureckými nájazdmi do Európy, kde nachádzame najviac ich foriem a druhov - veľa európskych národov má pre ne nielen vlastné meno, ale aj svoje vlastné modifikácie nástroja.

Funkcia nástroja je založená na vháňaní vzduchu pomocou mechu umiestneného v podpazuší hudobníka cez plátok (plátky) do píšťalky s otvormi. Rozochvievaním vzniká zvuk a tón je tvorený uzatváraním otvorov píšťaly prstami, podobne ako je to napríklad u zobcovej flauty (tak pracujú napríklad české gajdy). Najčastejšie sú ladené v tónine Es dur. Na trochu odlišnom princípe pracujú gajdy škótske, kde sa vzduch do nástroja nevháňa mechom, ale ústami.

Zvuk gájd je mečivý a hrajú iba na osem tónov, čo dodáva ich hre jednotvárnosť.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dudy na českej Wikipédii.