Preskočiť na obsah

Tónina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tónina je vzťah všetkých tónov melódie hudobnej skladby k určitej stupnici.[1] Ak hovoríme o skladbe, nehovoríme teda, že je v stupnici G dur, ale v tónine G dur. Znamená to, že skladateľ použil pri tvorení skladby prevažne tóny zo stupnice G dur. Koľko je stupníc, toľko je i tónin, a aké má predznamenanie stupnica, také má aj tónina.[1]

Hudobné dielo však nemusí dodržovať po celú dobu počiatočnú tóninu. Ak dôjde v priebehu skladby k zmene tóniny, jedná sa o tzv. moduláciu. Skladba sa po niekoľkých frázach spravidla vracia do pôvodnej tóniny.

Tóninu jednohlasnej skladby určíme podľa počtu tónov celej skladby (viď tonalita). Obvykle nájdeme základný tón (toniku) na konci skladby, u viachlasnej skladby je rozhodujúci prvý a posledný akord, ktoré však nemusia byť v niektorých skladbách rovnaké, ako je to často u Johanna Sebastiana Bacha, ktoré končieva svoje molové skladby v durovým akordom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 KOFROŇ, Jaroslav. Učebnice harmonie. 10. vyd. Praha : Editio Bärenreiter, 2009. ISBN 978-80-86385-14-3. (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tónina na českej Wikipédii.