Bitola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 41°01′55″S 21°20′05″V / 41,031944°S 21,334722°V / 41.031944; 21.334722
Bitola
(Битола)
mesto
Bitola 2007.JPG
Centrum mesta
Flag of Bitola Municipality.svg
Vlajka
Coat of arms of Bitola Municipality.svg
Erb
Štát Macedónsko Macedónsko
Región Pelagónia
Súradnice 41°01′55″S 21°20′05″V / 41,031944°S 21,334722°V / 41.031944; 21.334722
Rozloha 422,39 km² (42 239 ha)
Obyvateľstvo 74 550 (2002)
Hustota 176,5 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Poloha mesta v Macedónsku.
Red pog.svg
Poloha mesta v Macedónsku.
Webová stránka: http://www.bitola.gov.mk/

Bitola (mac. Битола, gr. Μοναστήρι-Monastiri, arumunsky Bitule), je mesto v Macedónsku, pri gréckych hraniciach. Je to druhé najväčšie mesto v krajine.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kraj okolo Bitoly dobyl v 4. stor. pred Kr. macedónsky kráľ Filip II. a založil tu mesto Herakleia Lynkestis. Mesto ostalo helenizované a prosperovalo aj počas rímskej doby a do 6. stor. bolo sídlom biskupa. Následne bolo zničené Slovanmi, ktorí sa na antických ruinách usadili a slovanizovali miestne obyvateľstvo. Následne sa slovanské obyvateľstvo pod vplyvom Byzancie christianizuje a začlenilo sa do Bulharskej ríše. Začalo sa používať meno Bitola, čo znamená kláštor, z čoho vzniklo aj nové grécke meno tohto mesta, Monastiri (kláštor). V 11. stor. Byzancia Bitolu znova ovládla a nazývala ju práve Monastiri, k spätnej helenizácií obyvateľstva však už nedošlo. Počas tureckej nadvlády sa z Bitoli stalo významné obchodnícke mesto, centrum bohatstva. Bolo to zapríčinené príchodom gréckocítiaceho arumunského obyvateľstva, vyhnaného z neďalekého mesta Moschopoli (dnes Albánsko). Jednalo sa o podnikateľov s kontaktami na celú Európu. V roku 1864 vznikol osmanský sandžak (správna jednotka) s názvom Monastir, ktorý zahrňoval veľké územie, aj s dnešným Gréckom. Väčšina obyvateľstva mesta bola tvorená Grékmi (najmä arumunského pôvodu), žili tu však aj Turci, Bulhari, Židia a Albánci. Mesto vtedy zažívalo rozmach a stavali sa tu mnohé neoklasicistické stavby. Sídlili tu tiež zahraničné konzuláty, preto mala Bitola prezývku Mesto ambasád. Z mesta pochádzali aj Bratia Manakisovci (Miltiadis a Jannakis), prví balkánski filmári. Grécku sa Bitolu nepodarilo oslobodiť a tak v roku 1918 pripadla Juhoslávií a takmer celé mestské grécke obyvateľstvo ušlo do Grécka. Bitola zažila rapídny ekonomický aj kultúrny úpadok a stala sa najchudobnejšou oblasťou Juhoslávie. Od roku 1991 je súčasťou novovzniknutého Macedónska.

Dnes je Bitola významným centrom južného Macedónska, správne centrum Pelagónskej oblasti. Mesto žije hlavne z turistického ruchu, turisti sem chodia hlavne kvôli starému mestu a vkusným domom z 19. stor. Bitola je tiež známa svojou tradičnou kuchyňou. Je to centrum malej arumunskej menšiny Macedónska.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]