Bitola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 41°01′55″S 21°20′05″V / 41,031944°S 21,334722°V / 41.031944; 21.334722
Bitola
(Битола)
mesto
Bitola 2007.JPG
Centrum mesta
Flag of Bitola Municipality, North Macedonia.svg
Vlajka
Coat of arms of Bitola Municipality.svg
Erb
Štát Severné Macedónsko Severné Macedónsko
Región Pelagónia
Súradnice 41°01′55″S 21°20′05″V / 41,031944°S 21,334722°V / 41.031944; 21.334722
Rozloha 422,39 km² (42 239 ha)
Obyvateľstvo 74 550 (2002)
Hustota 176,5 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Poloha mesta v Macedónsku.
Red pog.svg
Poloha mesta v Macedónsku.
Webová stránka: http://www.bitola.gov.mk/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bitola (mac. Битола, gr. Μοναστήρι-Monastiri, arumunsky Bitule), je mesto v Severnom Macedónsku, pri gréckych hraniciach. Je to druhé najväčšie mesto v krajine.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Kraj okolo Bitoly dobyl v 4. stor. pred Kr. macedónsky kráľ Filip II. a založil tu mesto Herakleia Lynkestis. Mesto ostalo helenizované a prosperovalo aj počas rímskej doby a do 6. stor. bolo sídlom biskupa. Následne bolo zničené Slovanmi, ktorí sa na antických ruinách usadili a slovanizovali miestne obyvateľstvo. Následne sa slovanské obyvateľstvo pod vplyvom Byzancie christianizuje a začlenilo sa do Bulharskej ríše. Začalo sa používať meno Bitola, čo znamená kláštor, z čoho vzniklo aj nové grécke meno tohto mesta, Monastiri (kláštor). V 11. stor. Byzancia Bitolu znova ovládla a nazývala ju práve Monastiri, k spätnej helenizácií obyvateľstva však už nedošlo. Počas tureckej nadvlády sa z Bitoli stalo významné obchodnícke mesto, centrum bohatstva. Bolo to zapríčinené príchodom gréckocítiaceho arumunského obyvateľstva, vyhnaného z neďalekého mesta Moschopoli (dnes Albánsko). Išlo o podnikateľov s kontaktami na celú Európu. V roku 1864 vznikol osmanský sandžak (správna jednotka) s názvom Monastir, ktorý zahrňoval veľké územie, aj s dnešným Gréckom. Väčšina obyvateľstva mesta bola tvorená Grékmi (najmä arumunského pôvodu), žili tu však aj Turci, Bulhari, Židia a Albánci. Mesto vtedy zažívalo rozmach a stavali sa tu mnohé neoklasicistické stavby. Sídlili tu tiež zahraničné konzuláty, preto mala Bitola prezývku Mesto ambasád. Z mesta pochádzali aj Bratia Manakisovci (Miltiadis a Jannakis), prví balkánski filmári. Grécku sa Bitolu nepodarilo oslobodiť a tak v roku 1918 pripadla Juhoslávií a takmer celé mestské grécke obyvateľstvo ušlo do Grécka. Bitola zažila rapídny ekonomický aj kultúrny úpadok a stala sa najchudobnejšou oblasťou Juhoslávie. Od roku 1991 je súčasťou novovzniknutého Macedónska.

Dnes je Bitola významným centrom južného Severného Macedónska, správne centrum Pelagónskej oblasti. Mesto žije hlavne z turistického ruchu, turisti sem chodia hlavne kvôli starému mestu a vkusným domom z 19. stor. Bitola je tiež známa svojou tradičnou kuchyňou. Je to centrum malej arumunskej menšiny Severného Macedónska.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitola