Helenidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 40°40′00″S 21°15′00″V / 40,66667°S 21,25000°V / 40.66667; 21.25000
Helenidy
Šarsko-pindská horská sústava
horská sústava
Olympus Litochoro.JPG
Mytikas - najvyšší vrch masívu
Štáty Albánsko Albánsko,  Severné Macedónsko Severné Macedónsko,  Grécko Grécko,  Srbsko Srbsko
Región Balkánsky polostrov
Nadradená
jednotka
Alpsko-himalájska sústava
Susedné
jednotky
Panónska panva, Trácko-macedónsky masív, Dináre, Iónske more, Egejské more
Podradené
jednotky
Šar planina, Bistra, Karaorman, Grécke pohoria, Jakupica, Stogovo, Galičica, Baba, Paštrik, Koritnik, Korab
Súradnice 40°40′00″S 21°15′00″V / 40,66667°S 21,25000°V / 40.66667; 21.25000
Najvyšší bod Mytikas
 - výška 2 917 m n. m.
 - súradnice 40°05′08″S 22°21′31″V / 40,08556°S 22,35861°V / 40.08556; 22.35861
Geologické zloženie vápenec, pieskovec, dolomit, bridlica
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Masív na mape Európy
Red pog.svg
Masív na mape Európy
Časť masívu na mape Grécka
Red pog.svg
Časť masívu na mape Grécka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Helenidy (Albánsko-grécke pohoria alebo Šarsko-pindská horská sústava) sú rozsiahly horský systém v južnej časti Balkánskeho polostrova. Najvyšším vrchom je olympský Mytikas (2 917 m n. m.) a horstvo je provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Pásmo Helenidy nadväzuje tektonickou líniou Drin - Peć na Dinársku sústavu a tiahne sa od južného Srbska cez západné Severné Macedónsko a Albánsko do Grécka. Zaberajú tak celú južnú časť Balkánskeho polostrova, pričom ich súčasťou je aj ostrov Kréta. Východným ohraničením Heleníd je línia údolí riek Ibar a Vardar v Srbsku a Macedónsku.

Delia sa na dva základné systémy; Šarský horský systém a Grécky horský systém. Jednotlivé pohoria oboch systémov sú malebné, plné vápencových štítov, priepastí, jaskýň a tiesňav.

Šarský horský systém[upraviť | upraviť kód]

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Rozkladá sa v macedónsko-srbsko-albánskom pohraničí. Na východnej strane spadá strmo do Pološskej, Kičevskej a Prespanskej kotliny, na západe pokračuje do Albánska a na juhu do Grécka. Delí sa na dve časti - východnú a západnú, pričom vymedzenie tvorí Ochridská kotlina a údolie Čierneho Drinu a Radiky. Východná časť začína pohorím Šar planina (Titov vrh, 2 748 m n. m.) a pokračuje cez pohorie Bistra (2 163 m n. m.), Stogovo (2 273 m n. m.), Karaorman (2 243 m n. m.) a Galičica (2 255 m n. m.) do Prespanskej kotliny. Západná časť tohto systému je vyššia a začína na severe Paštrikom (1 989 m n. m.), pokračuje cez Koritnik (2 394 m n. m.), Korab (2 764 m n. m., najvyšší vrchol masívu) a Jablanicu (2 257 m n. m.) do Ochridskej kotliny.

Jedno z najrozľahlejších pohorí v Macedónsku je Jakupica, tvorené štyrmi lúčovito usporiadanými hrebeňmi - Karadžič, Golešnica, Jakupica a Dautica. Všetky sa zbiehajú na náhornej plošine, ktorej dominuje kužeľovitý vrchol Solunska glava (2 540 m n. m.). Pri macedónsko-gréckej hranici leží vysoké a členité pohorie Baba (Pelister, 2 601 m n. m.).

Členenie[upraviť | upraviť kód]

Geologické zloženie[upraviť | upraviť kód]

Horské oblasti Šarského systému sú vytvorené prevažne z paleozoických bridlíc, občas prestúpených kryštalickými horninami (Baba, Jakupica, Šar). Ale aj tu sa nájde vápenec (stred masívu Jakupica).

Podnebie[upraviť | upraviť kód]

Subalpínske podnebie (v horstvách od 1 000 do 2 000 m n. m.) je teplejšie, tiež rozdiely maximálnych a minimálnych teplôt sú menšie. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 – 7° C. Takéto podnebie je typické napr. pre oblasť Baby.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Veľmi známe sú najväčšie jazerá v Macedónsku - Ochridské jazero, v ktorého hladine sa odráža pohorie Galičica, a Prespanské jazero v pohorí Baba. Voda Prespanského jazera mizne v krasových dutinách a napája nižšie položené Ochridské jazero.

Fauna[upraviť | upraviť kód]

V mnohých horských oblastiach Šarského systému žijú medvede, vlky alebo líšky (Šar planina). Takmer všade sa dá stretnúť vysoká a diviačia zver a taktiež je možné zhliadnuť kamzíka. Hojne zastúpené sú hady a jašterice.

Ochrana prírody

Rozmanitosť krajinných typov a mimoriadnu pestrosť životného prostredia pre živočíchy podmieňuje tiež rastlinstvo. Na mnohých miestach boli vyhlásené chránené územia a národné parky. Ide napr. o Pelister a Galičica na macedónsko-gréckej hranici. Národné parky sú tiež v Albánsku.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Publikácia Světová pohoří (Evropa, Jiří Šlégl a kolektív) - ISBN 80-242-0822-9
  • Publikácia Jirásko, Leder, Lorenc: Jugoslávské hory. Praha, 1987
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helenidy na českej Wikipédii.