Ovca domáca
Ovca domáca alebo ľudovo či staršie ovca (lat. Ovis aries, synonymá pozri nižšie) je druh či poddruh z rodu ovca. Je to významné hospodárske zviera v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov. Hlavnými produktmi chovu oviec sú mäso a mlieko, vedľajšími produktmi sú vlna, rohovina, koža, vlnotuk a ovčí hnoj.
Názvy[upraviť | upraviť kód]
Tento druh/poddruh sa v systéme ovcí začleňuje rôzne:
- Ovis aries (v užšom zmysle)
- Ovis ammon f. aries
- Ovis gmelini aries
- Ovis orientalis aries
- Ovis aries aries
- Ovis ammon aries
Pozri aj ovca (Ovis).
Odborné názvoslovie[upraviť | upraviť kód]
Samica sa nazýva bahnica (alebo ovca v užšom zmysle), samec je baran, mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička). Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva jarka alebo jahnica. Gravidita ovce sa v zootechnike nazýva kotnosť a pôrod okotenie. Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia. Maštaľ na celoročný chov oviec, alebo len na zimné ustajnenie, sa nazýva ovčiareň; letné ustajnenie na pastvinách sa uskutočňuje v košiaroch a nazýva sa košiarovanie.
Fylogenéza[upraviť | upraviť kód]
Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, to znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec. Divé formy oviec sú veľmi variabilné a tvoria veľa miestnych variet. Za predkov domácich oviec sú považované nasledovné druhy: muflóny, kaspická stepná ovca (archar) a skupina vysokohorských oviec, z nich predovšetkým argali.
Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu. Avšak rohy baranov majú trojboký prierez.
Plemená oviec[upraviť | upraviť kód]
Podľa jemnosti vlny delíme plemená na:
- jemnovlnové ovce – všetky merinové ovce
- polojemnovlnové ovce – cigájky, kent, texel, polojemnovlnové krížence zošľachtenej valašky
- polohrubovlnové ovce – zošľachtená valaška, lincoln, leicester
- hrubovlnové ovce – valaška, karakulská ovca
Podľa úžitkového smeru delíme plemená na:
- vlnové ovce – stavropoľské merinky
- vlnovomäsové ovce – slovenské merino, askánske a kaukazské meriny, výkrmové meriny
- mäsovovlnové ovce – Ile de France, kent, lincoln, leicester, corriedale, berrichonne du Cher
- dojné plemená s pravou vlnou – cigájky, východonemecké fridze
- dojné plemená so zmiešanou vlnou – zošľachtená valaška
- kožušinové a kožuchové plemená – karakulská a romanovská ovca
Zdroje[upraviť | upraviť kód]
- Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
- Hlasný a kol.: Technológia živočíšnej výroby 2, Príroda, Bratislava, ISBN 80-07-00739-3
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ovca
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ovca domáca
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ovca domáca