Ovca domáca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jahňa na pastve

Ovca domáca (Ovis aries) je druh či poddruh z rodu ovca. Je to významné hospodárske zviera v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov. Hlavnými produktmi chovu oviec sú mäso a mlieko, vedľajšími produktmi sú vlna, rohovina, koža, vlnotuk a ovčí hnoj.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh/poddruh sa v systéme ovcí začleňuje rôzne:

  • Ovis aries (v užšom zmysle)
  • Ovis ammon f. aries
  • Ovis gmelini aries
  • Ovis orientalis aries
  • Ovis aries aries
  • Ovis ammon aries

Pozri aj ovca.

Odborné názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Samica sa nazýva bahnica, samec je baran, mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička). Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva jarka alebo jahnica. Gravidita ovce sa v zootechnike nazýva kotnosť a pôrod okotenie. Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia. Maštaľ na celoročný chov oviec, alebo len na zimné ustajnenie, sa nazýva ovčiareň; letné ustajnenie na pastvinách sa uskutočňuje v košiaroch a nazýva sa košiarovanie.

Fylogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, to znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec. Divé formy oviec sú veľmi variabilné a tvoria veľa miestnych variet. Za predkov domácich oviec sú považované nasledovné druhy: muflóny, kaspická stepná ovca (archar) a skupina vysokohorských oviec, z nich predovšetkým argali.

Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu. Avšak rohy baranov majú trojboký prierez.

Plemená oviec[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jemnosti vlny delíme plemená na:

  • jemnovlnové ovce - všetky merinové ovce
  • polojemnovlnové ovce - cigájky, kent, texel, polojemnovlnové krížence zošľachtenej valašky
  • polohrubovlnové ovce - zošľachtená valaška, lincoln, leicester
  • hrubovlnové ovce - valaška, karakulská ovca

Podľa úžitkového smeru delíme plemená na:

  • vlnové ovce - stavropoľské merinky
  • vlnovomäsové ovce - slovenské merino, askánske a kaukazské meriny, výkrmové meriny
  • mäsovovlnové ovce - Ile de France, kent, lincoln, leicester, corriedale, berrichonne du Cher
  • dojné plemená s pravou vlnou - cigájky, východonemecké fridze
  • dojné plemená so zmiešanou vlnou - zošľachtená valaška
  • kožušinové a kožuchové plemená - karakulská a romanovská ovca

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
  • Hlasný a kol.: Technológia živočíšnej výroby 2, Príroda, Bratislava, ISBN 80-07-00739-3

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]