Zalitavsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krajiny svätoštefanskej koruny
A Magyar Szent Korona Országai
1867 – 1918
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Himnusz
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae
Geografia
Mapa štátu
     Uhorské kráľovstvo
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Materský štát
rakúsky zlatý (1867 – 1892)
koruna (1892 – 1918)
Vznik
Zánik
31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska)
13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku)
16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)
Predchádzajúce štáty:
Kráľovské Uhorsko Kráľovské Uhorsko
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Sedmohradské veľkokniežatstvo Sedmohradské veľkokniežatstvo
Nástupnícke štáty:
Prvá maďarská republika Prvá maďarská republika
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
Prvá česko-slovenská republika Prvá česko-slovenská republika
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Talianske regentstvo Carnaro Talianske regentstvo Carnaro

Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko[1], Translajtánia[2][3]; staršie: Translajtania[4], Zaľutavsko[5], Krajiny za Ľutavou[4][6]; lat. Transleithania, nem. Transleithanien) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeku), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Názov je odvodený od rieky Litava (=Ľutava; maď. Lajta, nem. Leitha), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zalitavsko

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zalitavsko. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T-Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 493.
  2. MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29 [1]
  3. CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359
  4. a b Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31
  5. Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113 [2]
  6. RADLINSKY, Ondrej. Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis .... [s.l.] : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 34.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.