Sedmohradské veľkokniežatstvo

Znak sedmohradského veľkokniežatstva

Sedmohradské veľkokniežatstvo (nem. Großfürstentum Siebenbürgen) bola jedna z rakúskych korunných krajín.

Dejiny

Vzniklo 2. novembra 1765, kedy cisárovná Mária Terézia ako uhorská panovníčka povýšila doterajšie Sedmohradské kniežatstvo na veľkokniežatstvo. Tento formálny štatút si Sedmohradsko podržalo až do roku 1848. V máji 1784 bola vyhlásená nemčina za jediný úradný a vyučovací jazyk v Uhorsku a Sedmohradsku. To sa ale nepodarilo uviesť do praxe.

Počas revolúcie v roku 1848 spísali 15. mája 1848 tunajší Rumuni petíciu, ktorou požadovali zrovnoprávnenie. Tejto požiadavke však nebolo vyhovené, naopak bol pod uhorským nátlakom prijatý zákon vyhlasujúci plné spojenie Sedmohradska s Uhorskom. Tento zákon však nakoniec nebol realizovaný a rakúska ríšska ústava zo 4. marca 1849 Sedmohradsko a Uhorsko opäť plne oddelila, pričom Sedmohradsko a Uhorsko prišli o svoje samosprávne inštitúcie.

Októbrovým diplomom bola roku 1860 obnovená autonómia oboch korunných krajín, ale Sedmohradsko prišlo o zvyšok Partie a zmenšilo sa tým na 57 243 km². 1. júla 1863 zvolal cisár František Jozef I. do Sibiu sedmohradský snem na ktorom došlo k zrovnoprávneniu Rumunov.

Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa Sedmohradské veľkokniežatstvo stalo časťou Zalitavska v rámci ktorého bolo znovu začlenené do Uhorska a spolu so zrušením jeho krajinských inštitúcií prestalo 20. júna 1867 existovať ako územná jednotka. Zákonom z roku 1868 potom boli zrušené všetky privilégiá sedmohradského veľkokniežatstva, jeho územie novo rozdelené na 15 žúp a od 90. rokov 19. storočia započala maďarizácia.

Pozri aj

• Sedmohradské kniežatstvo
• Zoznam sedmohradských panovníkov
• Podunajské kniežatstvá

Externé odkazy

• Sedmohradsko správa (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sedmihradské velkoknížectví na českej Wikipédii.