Druhá maďarská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Maďarská republika
Magyar Köztársaság
1946 – 1949
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Himnusz
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
93 011 km² (v roku 1949)
Najvyšší bod
Kékes (1 014 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Tisa (596 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
9 204 799 (v roku 1949)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
pengő/adópengő (do 1. augusta 1946)
forint
Vznik
1. februára 1946 (vyhlásením druhej republiky)
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Maďarské kráľovstvo Maďarské kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Maďarská ľudová republika Maďarská ľudová republika

Druhá maďarská republika (maď. Magyar Köztársaság) bola štátnym útvarom vytvoreným z Maďarského kráľovstva po skončení druhej svetovej vojny a existujúcim až do vyhlásenia Maďarskej ľudovej republiky.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Dňa 1. februára 1946 bolo Maďarské kráľovstvo vyhlásené za republiku. Štátna suverenita bola následne obnovená mierovou zmluvou z 10. februára 1947 a územný rozsah štátu sa vrátil do podoby podľa Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920. Novovytvárané orgány štátnej správy mali od začiatku ľudovodemokratický charakter. Za prvého prezidenta bol zvolený maloroľník Zoltán Tildy, prívrženec Sovietskeho zväzu, naopak premiérom sa stal takisto maloroľník Ferenc Nagy, stúpenec západných demokracií.

V januári 1946 začalo vysídľovanie nemeckého obyvateľstva z Maďarska. Pôvodne mala byť presídlená celá menšina, čo predstavovalo približne 500 000 osôb, ale nakoniec sa vysídlenie dotklo asi 220 000 obyvateľov.[1]

...z národno-politického hľadiska nemožno pochybovať, že je v záujme Maďarska, aby krajinu opustilo čo najviac Nemcov. Takáto príležitosť zbaviť sa Nemcov sa už nikdy nenaskytne.
– minister pre výstavbu József Antall v decembri 1945[2]

V rokoch 19451948 bolo na základe zákona o pozemkovej reforme pridelených 1 800 000 hektárov veľkostatkárskej a cirkevnej pôdy bezzemkom a malým poľnohospodárom. Súčasne došlo v období rokov 1945 až 1949 postupne k znárodneniu hlavných hospodárskych odvetví – priemyslu, dopravy, obchodu a finančníctva. Týmito zmenami sa upevňovalo ľudovodemokratické zriadenie v krajine. Novou maďarskou menou bol od mája 1946 ustanovený forint. Len zo štátnej správy bolo pôsobením komunistu László Rajka odstránených viac ako 60 000 „pravicových živlov“. Komunistická kampaň proti Bélovi Kovácsovi (tajomník maloroľníckej strany) skončila jeho zatknutím vo februári 1947 a následnou deportáciou do Sovietskeho zväzu. Maďarský premiér Ferenc Nagy bol nútený, pod vyhrážkou obvinenia zo sprisahania, odstúpiť z funkcie a následne emigrovať.

Augustové voľby v roku 1947 boli najúspešnejšie pre koalíciu na čele s komunistami, ktorí získali 22% hlasov a stali sa tak najsilnejšou stranou v parlamente. Potom sa dve vedúce politické strany Maďarská komunistická strana (MKP) a Sociálnodemokratická strana Maďarska (MSZDP) 12. júna 1948 zlúčili do jednotnej Maďarskej strany pracujúcich (MDP). Následne došlo k druhej vlne masívneho znárodňovania a násilnej kolektivizácie. Májové voľby v roku 1949 sa už niesli v duchu jednotnej kandidátky ľudového frontu, ktorý získal 95% všetkých hlasov.[3]

Dňa 15. augusta 1949 bola vyhlásená Maďarská ľudová republika a 20. augusta Národné zhromaždenie prijalo zákon o novej socialistickej ústave.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOSSERT, Andreas. Chladná vlast : historie odsunutých Němců po roce 1945. 1. vyd. Brno : Host, 2011. 473 s. ISBN 978-80-7294-414-9. Kapitola Chladná vlast, s. 43.
  2. Kossert 2011, s. 44.
  3. Választástörténet - 1947 [online]. vokscentrum.hu, [cit. 2018-11-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Druhá Maďarská republika na českej Wikipédii.