Preskočiť na obsah

Marek z Káltu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marek Káltu
uhorský kronikár, prepošt, kanonik a kňaz
Miniatúra zobrazujúca autoportrét Mareka z Káltu, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Miniatúra zobrazujúca autoportrét Mareka z Káltu, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Osobné informácie
Narodenie14. storočie
Úmrtie1370  – 1373
Národnosťuhorská
Dielo
Žánrekronika
Obdobiestredoveká literatúra
Témyuhorské dejiny
Významné práceObrázková kronika
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMarek z Káltu
(multimediálne súbory na commons)

Marek z Káltu (lat. Marci de Kalt, maď. Kálti Márk, * 14. storočie – † 13701373) bol kanonikom Baziliky Nanebovzatia Panny Márie v Stoličnom Belehrade a kronikárom uhorského kráľa Ľudovíta I., známy svojím dielom Chronicon Pictum, napísaným v roku 1358 v latinčine, pričom posledné iluminácie boli dokončené medzi rokom 1370 a 1373. Pravdepodobne zomrel pri práci, pretože dobové pramene ho prestali spomínať.

Narodil sa ako príslušník nižšej šľachty vo Vesprémskej župe a stal sa františkánom. V rokoch 1336  – 1337 bol dvorným kňazom a kaplánom kráľovnej a v rokoch 1342  – 1352 bol farárom v Chráme sv. Petra. V roku 1352 bol strážcom v kráľovskej kaplnke a menším kanonikom vo Vespréme a Stoličnom Belehrade. V rokoch 13531354 bol prepoštom v Kő a v roku 1355 sa stal kanonikom v Stoličnom Belehrade. Počas písania Chronicon Pictum sa Marek buď stiahol zo života, alebo náhle zomrel. Posledné iluminácie boli dokončené v rokoch 13701373.[1][2]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obrázková kronika
Úvodná strana Obrázkovej kroniky s miniatúrami kráľa Ľudovíta I. a florálnym motívom, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť

Marekovým celoživotným dielom bola Obrázková kronika, lat. Chronicon Pictum.[3]

147 miniatúr kroniky je nevyčerpateľným zdrojom informácií o stredovekých uhorských kultúrnych dejinách, krojovom a dvornom živote, predstavuje aj najvýznamnejší záznamový rozsah uhorského maliarstva v 14. storočí. Umelecká hodnota miniatúr je pomerne vysoká a postavy sú vykreslené detailne a so znalosťou anatómie. Faksimile kroniky a plný slovenský preklad vydalo v roku 2016 vydavateľstvo Perfekt.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KENYERES, Ágnes; BORTNYIK, Sándor; CSŰRÖS, Zoltán; KIRÁLY, István; MÁTRAI, László. Magyar életrajzi lexikon. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1967. Dostupné online.
  2. KRISTÓ, Gyula. História és kortörténet a Képes Krónikában. Ed. Sík Csaba, Vekerdi László. Budapešť : Magvető Könyvkiadó, 1977. ISBN 963-270-424-X.
  3. a b Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mark of Kalt na anglickej Wikipédii.