RONA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
RONA
RONA.jpg

Právna formaakciová spoločnosť
Odvetviesklárstvo, výrobca nápojového skla z bezolovnatého krištáľu[1], hladkého a dekorovaného
Založená1892
ZakladateľJozef Schreiber
SídloLednické Rovne, Slovensko
Produkcianápojové sklo pre domácnosti a profesionálne použitie v gastronómii (hotely, lode, letecké spoločnosti)
Webová stránkarona.sk
Prezentácia skla RONA a.s. v priestoroch reštaurácie Rainbow Room, Rockefeller Center, NYC, rok 2015.

RONA a.s. (distribúcia pod značkou RONA) je slovenský výrobca nápojového skla so sídlom v Lednických Rovniach s históriou siahajúcou do 19. storočia. Názov Rona vychádza z niekdajšieho pomenovania obce „Lednicz Rone“[2]. V roku 2017 firma oslávi 125. výročie založenia.

Spoločnosť patrí medzi popredných výrobcov bezolovnatého nápojového skla známeho ako krištalín. 96 % svojej produkcie vyváža a je dostupná vo viac ako 80 krajinách sveta. Ročná produkcia sklárne presahuje 60 miliónov kusov[3][4].

Skláreň obchoduje so širokou škálou zákazníkov z celého sveta a poskytuje im činnosti spojené s vývojom, výrobou a servisom nápojového skla v segmente skla pre domácnosti a skla určeného pre gastronómiu, letecké a lodné spoločnosti.

Produkty sklárne možno nájsť v Buckinghamskom paláci či v Bielom dome. RONA vytvorila v roku 2006 aj darčekovú súpravu pre futbalový klub Manchester United určenú pre fanshopy. Na prelome rokov 2008 a 2009 kreovala a vyrábala súpravu skla pre fanúšikov FC Barcelona. Sklo z Lednických Rovní sa dá nájsť aj v jednej z najluxusnejších reštaurácií v New Yorku v Rockefellerovom centre, v luxusných hoteloch v Dubaji, Las Vegas. Sklo spoločnosti RONA odoberajú letecké spoločnosti Emirates, Qatar Airways, Etihad, KLM, American Airlines[5]. Kalichy série Harmony s figurálnou nohou boli prezentované v americkom sitkome zo sveta mladých fyzikov Teória veľkého tresku.

Hlavný výrobný program sklárne:

  • automatická výroba: kalichy s ťahanou stopkou, kalichy s lepenou stopkou, poháre, veľké kusy (vázy, misy, karafy) a ostatné doplnky
  • ručná výroba: kalichy, poháre, vázy, misy, karafy a doplnky
  • zušľachťovanie skla rôznymi dekoračnými technikami: panto, brúsenie, maľovanie, diaryt, striekanie, sieťotlač, tampoprint, automatické ciachovanie laserom

História[upraviť | upraviť kód]

Založenie[upraviť | upraviť kód]

Jozef Schreiber: zakladateľ sklárne

Skláreň založil v roku 1892 podnikateľ Jozef Schreiber ako poslednú a najväčšiu skláreň viedenskej spoločnosti Schreiber und Neffen, ktorá mala na svoju dobu najmodernejšie technické vybavenie[6][7]. Skláreň v Lednických Rovniach je najúspešnejšia slovenská skláreň v histórii a v súčasnosti už však jediná (údaj z roku 2017).

Začínala výrobou plochého skla, neskôr lisovaného skla pod značkou Kaiserkristall, ktoré firma zaviedla ako prvá v Rakúsko-Uhorsku. Toto bolo na prelome storočí veľmi populárne nielen v súvislosti s čoraz vzrastajúcou obľubou skla, ale aj vzhľadom na cenu a skutočnosť, že napodobovalo produkty luxusného brúseného krištáľového skla. Tento tovar sa predával pod názvom "cisársky krištáľ"[8][9]. Popri lisovanom skle sa vyrábalo ručne fúkané sklo pod značkou Rona Crystal so zameraním na nápojové sklo a súpravy pre hotely, liečebné ústavy, kaviarne... ako aj úžitkového skla pre domácnosť.

Popri čírom skle je skláreň známa aj svojimi dekoračnými technikami a to brúsenie, diaryt, guilloche, maľovanie, striekanie, sieťotlač, tampóprint, automatické ciachovanie laserom, no najväčší ohlas si získali dekory realizované technikou pantografu[10]. Skláreň v Lednických Rovniach zaviedla v roku 1896 pantografy anglickej výroby ako prvá na kontinente[8][9]. V 40-tych rokoch 20. storočia spolupracuje skláreň pri tvorbe dekorov s profesionálnymi výtvarníkmi Vincentom Hložníkom a Martinom Benkom.

RONA pantograf

Archivované zbierky a dokumenty sú dôkazom, že výrobný sortiment sklárne bol od začiatku veľmi široký a mnohotvárny. Obsahuje historizujúce, často bohato zdobené ako aj plnofarebné kusy, kým v čase funkcionalizmu dochádza k vývoju jednoduchých elegantných tvarov kalíškov prevažne z číreho hladkého skla, ktoré plne zodpovedajú zásadám tohto minimalistického a funkčného štýlu. Práve tieto línie boli ešte viac zdôraznené a rozvinuté patentovaním novej technológie ručnej výroby, tzv. ťahanej nohy v roku 1956, ktorá dodnes patrí k ikonickým znakom sklárskych produktov z Lednických Rovní [2][11].

Históriu a produkciu sklárne vo svojich publikáciách zdokumentovali mnohí odborníci, historici a publicisti ako Jan Bárta (1883–1959), Ján Mondok, Eduard Toran, Igor Didov, Karol, Hetteš, Jindra Bakošová, Agáta Žáčková, Jarmila Račeková a iný. Takisto články v odborných časopisoch ako Glassrevue, Sklář a keramik, Sklářske rozhledy, Umění a řemesla, Arte Regalo (španielsky časopis), Tableware International, Offrir International, Casastile (taliansky časopis),... dokumentujú produkciu a vývoj sklárne.

Začiatkom 20. storočia bola skláreň najväčším a najmodernejším sklárskym podnikom spoločnosti Schreiber und Neffen.

Chronológia názvov a vývoj firmy[upraviť | upraviť kód]

1892 Založenie sklárne pod názvom Schreiber und Neffen jej majiteľom a zakladateľom Josefom Schreiberom. Začína sa s výrobou tabuľového skla ako aj úžitkového skla pre domácnosť, ale predovšetkým so zameraním na výrobu nápojového skla a súprav pre veľkoodberateľov (hotely, liečebné ústavy, kaviarne...) pod značkou RONA CRYSTAL. Skláreň dodávala svoje výrobky rade významných hotelov, medzi nimi aj svetoznámemu hotelu Sacher vo Viedni.
1897 Sklené huty, účastinná spoločnosť Viedeň (Glashüttenwerke, vormals J. Schreiber und Neffen, Aktiengesellschaft Wien)
začiatok 2.svetovej vojny Stőlzle Glasindustrie Aktiengesselschaft in Wien (väčšinu kapitálu sklárne ovládalo nacistické Nemecko prostredníctvom koncernu Creditanstallt – Bank verein in Wien)
18. február 1942 Sklené huty, účastinná spoločnosť so sídlom v Lednických Rovniach (osamostatnenie firmy súviselo so vznikom Slovenského štátu)
od 25. októbra 1945 do znárodnenia Slovenské sklené huty, pod národnou správou
1946 (po znárodnení) Slovenské sklárne, národný podnik Lednické Rovne so sídlom v Bratislave
1950 Spojené sklárne, národný podnik Lednické Rovne
od 1.1.1962 Podnik Spojené sklárne v Lednických Rovniach bol začlenený do VHJ "Sdružení podniků úžitkového skla" v Novom Bore
od 1. januára 1972 Vznik VHJ (výrobno-hospodárska jednotka) Tatrasklo s generálnym riaditeľstvom v Trnave, do ktorého bolo zaradených 5 slovenských sklárskych podnikov
1990 Po vzniku samostatného Slovenska podnik odchádza ako prvý z GR (generálne riaditeľstvo) Tatrasklo – nastáva obdobie transformácie
1. apríl 1990 Spojené sklárne, štátny podnik Lednické Rovne
1. máj 1992 Zmena názvu na akciovú spoločnosť LR Crystal a.s. – jej cieľom bolo preniknúť na zahraničné trhy pod značkou LR Crystal a neskôr RONA Crystal slovenským vývozcom.
2. január 1996 – 25. apríl 2000 B.D.S. a.s. – obchodná spoločnosť realizovala do zahraničia 95% produkcie výrobnej spoločnosti LR Crystal, a.s.
1996 Zriadená zahraničná obchodná pobočka – organizačná zložka v Liberci, Česko.
26. apríl 2000 – 30. december 2001 RONA Trading a.s. – vznikla premenou z obchodnej spoločnosti B.D.S. a.s.
17. december 2001 – 31. december 2002 RONA Crystal a.s. – výrobná spoločnosť, vzniká splynutím LR Crystal a.s. a RONA Trading a.s.
9. január 2002 RONA, a.s. – obchodná spoločnosť
1. január 2003 RONA, a.s. – súčasné obchodné meno spoločnosti so sídlom v Lednických Rovniach – vznikla zlúčením RONA Crystal a.s. a RONA a.s.. Predstavuje skupinu organizácií zabezpečujúcich komplexné činnosti spojené s vývojom, výrobou a predajom úžitkového skla a ďalších aktivít.

Vývoj sklárskej výroby v Lednických Rovniach prešiel mnohými organizačnými zmenami, skláreň prekonala aj niekoľko krízových období a pomerne často sa menil aj jej výrobný program a zameranie produkcie, či už to bolo lisované sklo, cylindre na lampy, technické a laboratórne sklo, žiarovky, dojčenské fľaše…, a začiatkom 20.storočia získala uznanie ako výrobca predovšetkým kvalitného nápojového skla. Tento program je reprezentačným artiklom sklárne až do súčasnosti, pričom sa menil hlavne pomer ručnej a strojovej výroby ako aj podiel dekorovaného skla. Od polovice 60-tych rokov 20.storočia sa skláreň zameriava najmä na postupné zavádzanie strojovej automatickej výroby skla.

Kalendár inovácií[upraviť | upraviť kód]

1892 Začína sa s výrobou tabuľového skla ako aj úžitkového skla pre domácnosť, ale predovšetkým so zameraním na výrobu nápojového skla a súprav pre veľkoodberateľov (hotely, liečebné ústavy, kaviarne,...).
1896 Prvé poháre zdobené v tom čase jedným z najmodernejších zariadení a to pantografom zakúpeným v Anglicku (prvé anglické pantografy na európskom kontinente). Tenkostenná kalíškovina s jemným pantodekorom sa stáva pre LR jedným z typických poznávacích znakov. Kalichy boli vyzdobené štylizovanými motívmi vegetácie a neskôr vzormi z obdobia secesie.
1902 Zavedenie dekorovania technikou giloš.
1918 Zatvorenie sklárne v Uhrovci a premiestnenie výroby sklenených tienidiel na lampy (cylindre na petrolejové lampy), ktoré sa stali veľmi výraznou produkciou a exportným artiklom.
1956 Zavedenie technológie ťahanej nohy v sériovej ručnej výrobe ako prví na svete (dizajnéri Hološko-Taraba). Ikonický znak sklárskych produktov z Lednických Rovní [2][12].
do roku 1968 Popri tradičnej výrobe hladkého a zušľachteného skla sa výroba dočasne orientovala aj na produkciu žiarovkových baniek, neskôr dojčenských fliaš a technického skla.
1968 Prechod od ručnej k automatizovanej výrobe.
1981 Zavedenie 1. linky na výrobu mechanicky tvarovanej kalíškoviny fúkaco-fúkacou technológiou (blow-blow goblet forming process).
1998 Zmena zloženia skloviny na bezolovnatý krištáľ – krištalín[1]
1998 Uvedenie do prevádzky automatickej linky na výrobu váz, karáf a mís fúkaco-fúkacou technológiou.
2001 Spustením automatickej linky si skláreň vybudovala svetovo unikátne know-how v podobe sortimentu fúkaných kalíškov označovaných ako “ťahaná noha”. Táto technológia v kombinácii s dvakrát fúkaným kalichom bola prvýkrát vo svete sériovo aplikovaná v sklárni RONA a najvýraznejšou mierou sa podpísala pod súčasné úspechy a renomé sklárne.
2004 Medzinárodný patent na bezbárnatý krištáľ [13]. Spoluorganizácia konferencie Norbert Kreidl Memorial Conference 23.-26. 6. 2004 Trenčín, Slovensko [14]
2007 Zavedenie platinovej technológie, ktorá znižuje tzv. líniovú koróziu skla tým, že platina zabraňuje preniknutiu žiaromateriálu do skla.
2008 Zavedenie do prevádzky automatickej linky na výrobu mechanicky tvarovaných pohárov.
2008 Zavedenie unikátnej laserovej technológie na opracovanie ústnych okrajov kalíškov za horúca, čím sa dosiahla extrémna pevnosť ústneho okraja. Realizácia tohto zámeru sa prejavuje ako významný prvok pri schopnosti presadiť sa úžitkovým sklom v gastronómii, leteckej a lodnej preprave.
2009 Modernizácia ručnej výroby výstavbou 3 nových buniek pre ručnú výrobu a ich napojenie na taviaci agregát pre automatickú linku, čím si firma udržuje energeticky efektívnu ručnú výrobu aj do budúcnosti.
2016 Patentovanie automatického laserového ciachovania výrobkov.
2016 Zavedenie automatickej inšpekcie kvality na automatických linkách, čo zabezpečuje zvýšenie štandardizácie kvality v prospech zákazníka.

Veda a výskum[upraviť | upraviť kód]

V rámci vedeckovýskumných aktivít skláreň úzko spolupracuje s domácimi a zahraničnými inštitúciami, ktoré vykonávajú aktivity zamerané na oblasť skla.

  • Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, Bratislava[15]
  • VITRUM Laugaricio, Centrum kompetencie pre výskum skla, Trenčín[16]
  • Ústav skla a keramiky, VŠCHT Praha[17]
  • Katedra materiálových technológii a environmentu, Fakulta priemyselných technológií Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Púchove[18]
  • Slovenská sklárska spoločnosť, Lednické Rovne[19]
  • Zväz sklárskeho priemyslu SR, Bratislava[20]

Dizajnéri[upraviť | upraviť kód]

Vzájomnú informovanosť, výmenu skúseností a popularizáciu výsledkov v tejto oblasti uľahčujú aj početné výstavy a sympózia[21], ktoré sa stali medzinárodnými tvorivými stretnutiami sklárskych umelcov. Do histórie slovenského sklárskeho dizajnu sa zapísali predovšetkým Karol Hološko (1912 – 1978), Jaroslav Taraba (1932), Ladislav Pagáč (1949), Jozef Kolembus (1955), Juraj Steinhübel (1958), Patrik Illo (1973), Miloš Janků (1955), Peter Šípoš (1963), Mária Berkyová-Račeková (1983) [2][22][23]. V roku 1957 v sklárni bolo založené Výtvarno-technické oddelenie. Koncepciu a spôsob fungovania oddelenia, ako potrebného kreatívneho medzičlánku na ceste od návrhu k realizácii vo výrobe, vypracoval Karol Hološko, prvý známy slovenský dizajnér, ktorý pôsobil v sklárni v období 1947 až 1971.

Kinetická nápojová súprava z roku 2002 (LR 3350), autor Patrik Illo

Prehľad udelených ocenení za výrobky[upraviť | upraviť kód]

Skláreň RONA sa venuje dizajnu svojich výrobkov. Za svoje estetické a výtvarné poňatie získali jej produkty mnohé medzinárodné ocenenia.

MILÉNIUM Budapešť 1896 Najvyššie ocenenie
Hornouhorská výstava Žilina 1903 Čestný diplom
Uhorská výstava Londýn 1908 Zlatá medaila a diplom
3. celoslovenská výstava umeleckého priemyslu Bratislava 1958 1. cena Karol Hološko
Corning Glassmuseum New York 1959 Diplom de Honor Karol Hološko
12. Trienále Miláno 1960 Zlatá medaila Dagmar Kudrová
4. celoslovenská výstava umeleckého priemyslu Bratislava 1962 1. cena Jaroslav Taraba
Súťaž o dokonalý výrobok Praha 1962 Cena za dokonalý výrobok Karol Hološko
Exempla 1972 Mníchov 1972 Strieborná medaila Karol Hološko

Strieborná medaila Jaroslav Taraba

Medzinárodná výstava skla Jablonec nad Nisou 1973 2 medaily Karol Hološko

1973 medaila Jaroslav Taraba

1973 zlatá medaila Jindřich Rejnart

1975 Hlavná cena Jaroslav Taraba

1976 2 medaily

1979 Hlavná cena Jaroslav Taraba

Výber vynikajúcich výrobkov Praha 1974 Cena za výrobok roka Jaroslav Taraba

1975 Cena za výrobok roka Karol Hološko

Medzinárodný veľtrh spotrebného tovaru Brno 1975, 1977, 1980, 1981 Zlatá medaila Jaroslav Taraba

1982 Zlatá medaila Jozef Kolembus

1983 Zlatá medaila Jaroslav Taraba

1986 Zlatá medaila Jozef Kolembus

1987 Zlatá medaila Vladimír Žahour

1988 Zlatá medaila Jozef Kolembus

1989 Zlatá medaila Jaroslav Taraba

Cena Bohemia Crystal za najpredávanejší výrobok roka 1994 Peter Šipoš
Národná cena za dizajn 1995 Jozef Kolembus
Národná cena za dizajn 2001 až 2009 Uznanie Patrik Illo
DESIGN PLUS Nemecko 2006 Patrik Illo
FORM 2008 Nemecko 2008 Patrik Illo

Múzeum[upraviť | upraviť kód]

Kaštieľ Lednické Rovne

Dôležitým znakom spojenia dnešnej modernej sklárne s jej historickými koreňmi je aj Slovenské sklárske múzeum[24] založené v roku 1988 ako jediná inštitúcia s touto profiláciou na Slovensku. Sídlom múzea je zámok – kaštieľ, ktorý bol bývalým sídlom zakladateľov sklárne, a koncom 80. rokov 20. storočia bol zrekonštruovaný a je využívaný aj na komerčné účely a slúži ako administratívno-obchodné centrum. Časť zámku slúži ako vzorkovňa produktov a priestory pre rokovanie so zákazníkmi. Cieľom múzea je sprostredkovať obraz o dejinách, ktoré pomáhajú šíriť povesť o kvalite tradičného sklárstva nielen regiónu, ale celého Slovenska. Z iniciatívy sklárne a združenia sklárskych výtvarníkov našli svoje miesto v Lednických Rovniach i pravidelné bienálne medzinárodné sklárske sympózia, ktoré pomáhajú šíriť povesť o kvalite slovenského sklárstva.

Históriu sklárskej produkcie z Lednických Rovní dokumentujú aj početné kolekcie uložené depozitároch galérií a múzeí a to Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave[25], Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici[26], Slovenské národné múzeum– Etnografické múzeum v Martine[27], Slovenská národná galéria v Bratislave[28], Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe[29], Corning Museum of Glass v New Yorku[30].

Knižné publikácie[upraviť | upraviť kód]

  • Bárta Jan: Náčrt k dejinám sklářství na Slovensku. In: Sklářské rozhledy. 1947, č. 1, s. 9 – 12
  • Mondok Ján: Z dejín výroby skla v Lednických Rovniach
  • Húževka Milan: Hviezda výtvarného neba Karol Hološko. Bratislava: Ametyst, 2000, ISBN 9788089031580
  • Janovíčková Marta: Úžitkové umenie a remeslo po roku 1900. In: Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie. Ed. Rusinová Zora, Bratislava: SNG, 2000, ISBN 8080590311, s. 237 – 241
  • Kolesár Zdeno: Genéza a vývoj dizajnu. In: Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie. Ed. Rusinová Zora, Bratislava: SNG, 2000, ISBN 8080590311, s. 256 – 261
  • Schrammová Ágnes: Umenie a remeslo. In: Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie. Ed. Rusinová Zora, Bratislava: SNG, 2000, ISBN 8080590311, s. 250 – 255
  • Michalides Pavol: Umelecké remeslá na Slovensku. Bratislava: Tatran, 1980
  • Michalides Pavol: Úžitková výtvarná tvorba na Slovensku. Od polovice 19. storočia po súčasnosť. Bratislava, Pallas, 1978
  • Michalides Pavol: Výtvarná kultúra výroby. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984
  • Palata Oldřich: Sklo na Světové výstavě Expo 58. In: Bruselský sen. Eds. Kramerová Daniela – Skálová Vanda, Praha: Arbor vitae, 2008, s. 116 – 131
  • Palata Oldřich: Československé sklo po Světové výstavě Expo 58. In: Bruselský sen. Eds. Kramerová Daniela – Skálová Vanda, Praha: Arbor vitae, 2008, s. 276 – 287
  • Toran Eduard: K umeniu okolo nás: užité umenie a priemyslové výtvarníctvo vo Sväze slovenských výtvarných umelcov. Bratislava: Slovenský fond výtvarného umenia, 1965
  • Račeková Jarmila: Sto rokov sklárne v Lednických Rovniach 1892 – 1992. Spojené sklárne, Lednické Rovne, 1992
  • Pišútová Irena – Bakošová Jindra: Katalóg slovenských sklární. In: Sborník Slovenského národného múzea. História, 17, 1977, s. 227 – 245
  • Pišútová Irena – Bakošová Jindra: Katalóg slovenských sklární. In.: Sborník Slovenského národného múzea. História, 18, 1978, s. 154
  • Pupala Štefan a kol.: 75 rokov Spojené sklárne Lednické Rovne 1892 – 1967. Spojené sklárne, Lednické Rovne, 1967

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b SMERNICA RADY z 15. decembra 1969 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o krištáľovom skle (69/493/EHS) [online]. 15. december 1969, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
  2. a b c d NÉMETH, Jana. kultura.sme.sk, 27. jún 2014, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  3. Výročná správa RONA za rok 2015 [online]. [Cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
  4. Register účtovných závierok MF SR [online]. [Cit. 2017-02-03]. Dostupné online.
  5. FUKNOVÁ, Marcela. článok „Krehké víťazstvá“. časopis Život, roč. 2016, čís. 29, s. 46 – 48. Dostupné online [cit. 2016-01-02].
  6. PEKÁROVÁ, Adriena. Nápojová súprava, z ktorej by bolo potešenie piť [online]. dennikn.sk, 26. novembra 2015, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  7. 124 rokov tradície a hrdosti: slovenskí sklári z Lednických Rovní [online]. aktuality.sk, 5. september 2016, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  8. a b Letmý pohľad cez sklo z Lednických Rovní [online]. sme.sk, 25. október 2002, [cit. 2017-02-03]. Dostupné online.
  9. a b Čaše z RONY [online]. hnonline.sk, 26. marec 2007, [cit. 2017-02-03]. Dostupné online.
  10. Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R – Š. Veda, Bratislava, s. 565
  11. POLÁČKOVÁ, Dagmar; BÜNGEROVÁ, Vladimíra; PECHA, Ľubomír. Na zdravie! Na dizajn! 120 rokov sklárne v Lednických Rovniach. [s.l.] : SNG, Bratislava, 2012. ISBN 978-80-8059-168-7. S. 30.
  12. POLÁČKOVÁ, Dagmar; BÜNGEROVÁ, Vladimíra; PECHA, Ľubomír. Na zdravie! Na dizajn! 120 rokov sklárne v Lednických Rovniach. [s.l.] : SNG, Bratislava, 2012. ISBN 978-80-8059-168-7. S. 21 – 22.
  13. ŠIMURKA P., VRÁBEL P., PETRUŠKOVÁ V., LIŠKA M., MACHO V.. Krištáľové sklo bez olova, bária, nióbu a ich zlúčenín a spôsob prípravy (patentový spis 285523) [online]. Úrad priemyselného vlastníctva SR, 19.10.2004, [cit. 2017-01-04]. Dostupné online.
  14. Building the Bridges between Glass Science and Glass Technology. Offenbach (Germany) : Verlag der Deutschen Glastechnischen Gesellschaft, 2004. ISBN 3-921089-35-2.
  15. SAV Bratislava [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  16. VITRUM Laugaricio Trenčín [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  17. VŠCHT Praha [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  18. FPT TU Púchov [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  19. SSS Lednické Rovne [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  20. ZSP SR Bratislava [online]. [Cit. 2017-01-26]. Dostupné online.
  21. Medzinárodné sklárske sympózium RONA 2014, archív Slovenské centrum dizajnu [online]. [Cit. 2017-02-03]. Dostupné online.
  22. POLÁČKOVÁ, Dagmar; BÜNGEROVÁ, Vladimíra; PECHA, Ľubomír. Na zdravie! Na dizajn! 120 rokov sklárne v Lednických Rovniach. [s.l.] : SNG, Bratislava, 2012. ISBN 978-80-8059-168-7. S. 7.
  23. Na zdravie! Na dizajn! 120 rokov sklárne v Lednických Rovniach [online]. sng.sk, [cit. 2017-01-03]. Dostupné online.
  24. Slovenské sklárske múzeum Lednické Rovne [online]. [Cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  25. Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, Bratislava [online]. [Cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  26. Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica [online]. [Cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  27. Slovenské národné múzeum - Etnografické múzeum, Martin [online]. [Cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  28. Slovenská národná galéria, Bratislava [online]. [Cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  29. Umelecko priemyselné múzeum, Praha [online]. [Cit. 2017-02-06]. Dostupné online.
  30. Corning Museum of Glass [online]. [Cit. 2017-01-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému RONA

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 49°04′02″S 18°17′14″V / 49,067281°S 18,287215°V / 49.067281; 18.287215