Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°50′48″S 17°37′14″V / 48,8468°S 17,6206°V / 48.8468; 17.6206
Čupec
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Kraj Trenčiansky kraj, Juhomoravský kraj
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Hodonín
Obce Stará Turá, Nová Lhota
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Javorinská hornatina
Povodia Váh, Morava
Nadmorská výška 818,9 m n. m.
Súradnice 48°50′48″S 17°37′14″V / 48,8468°S 17,6206°V / 48.8468; 17.6206
Najľahší výstup po červená turistická značka zo Starej Myjavy
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čupec (818,9 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad obcou Stará Myjava, približne 8 km severozápadne od Starej Turej.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina.[3] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na pomedzí Trenčianskeho a Juhomoravského kraja a okresov Nové Mesto nad Váhom a Hodonín. Zasahuje na katastrálne územie mesta Stará Turá[4] a obce Nová Lhota[5]. Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situovaná Nová Lhota, juhovýchodne ležiace osady mesta Stará Turá a južne ležiaca Stará Myjava.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch leží v hlavnom hrebeni. Východným smerom susedí Durda (842 m n. m.) a Veľká Javorina (970 m n. m.), južným Vrch slobodných (687 m n. m.) a západným Kubíkův vrch (683 m n. m.) a Šibenický vrch (707 m n. m.).[6] Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Severné svahy odvodňujú prítoky Veličky do rieky Morava, rovnakým smerom odvádza vodu i rieka Myjava, prameniaca na západných svahoch. Juhovýchodná časť masívu je pramennou oblasťou Tŕstia, smerujúceho do Váhu.[2] Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený rozhľad. Z miest s redšou vegetáciou je vidieť juhozápadnú časť Bielych Karpát, no tiež Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty a Považský Inovec. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj Tribeč, vrcholky Álp, Pavlovské vrchy, Hostýnské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy, vzácne aj Hrubý Jeseník a Králický Sněžník.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 52.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  6. Malé Karpaty – Bradlo. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]