Jelenec (vrch v Bielych Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′37″S 17°42′10″V / 48,8604°S 17,7029°V / 48.8604; 17.7029
Jelenec
vrch
Biele Karpaty Jelenec.JPG
Jelenec z úbočia Veľkej Javoriny
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště
Pohorie Biele Karpaty
Povodie Váh
Nadmorská výška 925,1 m n. m.
Relatívna výška 58 m m
Súradnice 48°51′37″S 17°42′10″V / 48,8604°S 17,7029°V / 48.8604; 17.7029
Najľahší výstup po zelená turistická značka z obce Strání-Květná
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Jelenec (Biele Karpaty)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Jelenec (vľavo) a Veľká Javorina (vpravo) z moravskej obce Strání
Veža na vrchole

Jelenec (925,1 m n. m.[1]) je tretí najvyšší vrch Bielych Karpát.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina[2], v južnej časti pohoria. Ide o hraničný vrch, nakoľko jeho vrcholom prechádza slovensko-česká hranica. Leží v katastrálnom území obcí Lubina a Bzince pod Javorinou v novomestskom okrese[3] v slovenskej, východnej časti vrchu a Strání v uherskoradišťskom okrese na moravskej, západnej časti masívu. Približne 1,5 km západne sa vypína Veľká Javorina (970 m n. m.), najvyšší vrch Bielych Karpát, najbližším sídlom sú osady Šance (Moravské Lieskové) na slovenskom a Květná (Strání) na moravskom území.[4]

Stavby na vrchole[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole sa nachádza bývalý vojenský objekt, ktorý slúžil armáde SR až do roku 1996. Vznikol v roku 1953, kedy boli v podzemí vybudované priestory bunkra, siahajúce až 10 metrov hlboko. Popri železobetónovom podzemnom kryte s rozmermi 11,52 x 11,6 m a trojicou miestností, tu bol v roku 1981 vybudovaný komunikačný, 48 m vysoký oceľový stožiar. Slúžil retranslačnej stanici, ktorá po rozdelení Česko-Slovenska pripadla Slovensku.[5] Armáda objekt opustila v roku 1996 a od toho času chátra. V súčasnosti ho turisti využívajú ako rozhľadňu, hoci na taký účel nie je celkom vhodný a prístup naň je na vlastné riziko. Rovnako na vlastné riziko sú prístupné podzemné priestory, do ktorých sa vchádza cez drevený zrub.[5]

Chránené územie[upraviť | upraviť zdroj]

Jelenec leží na území Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a hrebeňom vedie spoločná hranica Prírodnej rezervácie Veľká Javorina a NPR Javorina (Česko).[1] Cieľom ochrany je "prirodzené spoločenstvo javorovo-bukového lesa v najvyšších polohách Bielych Karpát".[6]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch v atraktívnej, najvyššej časti pohoria poskytuje zaujímavé výhľady; západnému horizontu dominuje susedná Veľká Javorina s Holubyho chatou, južným smerom sa rozprestiera Myjavská pahorkatina a v diaľke Čachtické Karpaty. Severovýchodným smerom možno pozorovať Veľký Lopeník s rozhľadňou a severozápadným smerom vidieť viacero vrchov na Morave. Zo sídiel možno zhliadnuť okolité obce tak na slovenskej, ako aj moravskej strane, no pri vhodných podmienkach aj Nové Mesto nad Váhom.[5]

Zaujímavý vrch je dostupný

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 52.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  3. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  4. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-30]. Dostupné online.
  5. a b c MARTIN ŠIMOVEC. Vojenský priestor obsadili feťáci. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-04-08. Dostupné online [cit. 2020-05-30]. ISSN 1335-4418.
  6. Prírodná rezervácia Veľká Javorina [online]. . Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]