Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Vrbiarka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obec | Muráň |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 126,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′27″S 19°59′21″V / 48,7408°S 19,9892°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Muráňa |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vrbiarka (1 126,8 m n. m.[1]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad Muráňom, približne 7 km severovýchodne od Tisovca.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[2] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a na katastrálnom území obce Muráň. Najbližšími sídlami sú východne situovaný Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka, juhozápadne sa nachádza Tisovec a severne Pohorelá a Heľpa.[3] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina a juhovýchodné svahy zasahujú do NPR Javorníková.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrbiarka leží v strednej časti Muránskej planiny. Severne sa nachádza Veľká Stožka (1 297 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.) a Pavelková (1 144 m n. m.), východne Cigánka (935 m n. m.), Radzim (970 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.), južne Krížna poľana (1 018 m n. m.), Macov vrch (1 096 m n. m.) a Šarkanica (1 151 m n. m.) a západne Hajnáš (1 019 m n. m.), Ostrica (1 223 m n. m.) a Vysoký vrch (1 263 m n. m.).[1] Oblasť je súčasťou povodia Slanej, kde vodu odvádza riečka Muráň a jej prítoky Hrdzavý potok zo severnej a Javorníkový potok z východnej časti masívu. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier a Stolických vrchov.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západným smerom vedie hrebeňom cez Ostricu 
zeleno značený turistický chodník z Tisovca a severne ležiacou Hrdzavou dolinou 
žlto značený chodník z Muráňa na rázc. Nižná Kľaková.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.