Third Cambridge Catalogue of Radio Sources

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Third Cambridge Catalogue of Radio Sources (doslova Tretí cambridgeský katalóg rádiových zdrojov, skratka 3C) je astronomický katalóg nebeských rádiových zdrojov detegovaných pôvodne na frekvencii 159 MHz a následne na frekvencii 178 MHz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

3C[upraviť | upraviť zdroj]

Bol vydaný v roku 1959 členmi Radio Astronomy Group na University of Cambridge. Odkazy na záznamy v tomto katalógu vo vedeckej literatúre používajú predponu 3C, za ktorou nasleduje číslo záznamu s medzerou, napr. 3C 273. Katalóg bol vytvorený na základe pozorovaní Cambridgeského interferometra na západnej strane Cambridgu. Interferometer sa predtým používal na prieskum 2C, publikovaný v roku 1955.

3CR[upraviť | upraviť zdroj]

Katalóg sa následne revidoval v roku 1962 pomocou pozorovaní na frekvencii 178 MHz a po mnoho rokov sa „3CR“ považovalo za konečný zoznam jasnejších rádiových zdrojov na severnej nebeskej pologuli. Výsledkom revízie bolo vyradenie niekoľkých zdrojov z katalógu (napríklad zdrojov pod limitom toku 9 Jy) a pridanie ďalších. Aby sa predišlo prečíslovaniu existujúcich zdrojov (ktoré boli uvedené v poradí rektascenzie), boli tieto nové zdroje pridané pomocou desiatkovej prípony. Napr. 3C 323.1 nasleduje po 3C 323 v rektascenzii a predchádza 3C 324.

3CRR[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia revízia z roku 1983, nazvaná 3CRR alebo 3CR², zahŕňala galaxie, ktoré neboli detegované v pôvodnom katalógu kvôli nedostatkom pôvodných pozorovaní, ale inak spĺňajú limity toku a deklinácie. Tento nový katalóg, ktorý zahŕňa všetky extragalaktické rádiové zdroje na severnej pologuli s hustotou toku 178 MHz > 10,9 Jy, deklináciou väčšou ako 10 stupňov a galaktickou zemepisnou šírkou väčšou ako 10 stupňov alebo menšou ako -10 stupňov, je kompletná vzorka rádiových galaxií a kvazarov. Vylučuje množstvo dobre známych 3C/3CR objektov, vrátane všetkých zvyškov supernov z 3C, ale aj niektorých známych rádiových galaxií, ktoré sú v rozpore s deklináciou, hustotou toku alebo obmedzeniami galaktickej zemepisnej šírky. Objektom, u ktorých sa zistilo, že pozostávajú z viacerých komponentov spojených s rôznymi objektmi, bola pridelená abecedná prípona (postupne A, B atď.), aby bolo jasné, ktorý komponent bol súčasťou vzorky: napr. rádiová galaxia 3C 66B je súčasťou vzorky, ale objekt BL Lac 3C 66A nie je.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]