Spikula (Slnko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Spikuly s vysokým rozlíšením

Spikula je v astronómii jasný lúčovitý útvar na povrchu Slnka,[1] ktorý začína vo fotosfére a siaha cez chromosféru až do koróny. Spikuly sú dlhé a široké výtrysky plazmy z fotosféry. Sú pokračovaním granúl.

Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až 30 km/s. Steny spikuly sú tvorené magnetickými poľami. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary – makrospikuly. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných pólov. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých erupcií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 90. Dostupné online [cit. 2017-07-07]. ISSN 0023-5202.