Norman Holter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Norman Holter
Norman Holter zachytený na fotografii, ako testuje prvý prototyp svojho prístoja
Norman Holter zachytený na fotografii, ako testuje prvý prototyp svojho prístoja
Štát pôsob.Spojené štáty
Narodenie1. február 1914
Úmrtie21. júl 1983 (69 rokov)
Profesiafyzik, biológ

Norman Jefferis Holter (* 1. február 1914, Helena – † 21. júl 1983, tamže) bol americký fyzik, biológ a vynálezca prenosného zariadenia na zaznamenávanie srdcovej aktivity známej ako Holterovo monitorovanie.[1]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1937 vyštudoval Kalifornskú univerzitu v Los Angeles, kde získal magisterský titul z chémie a fyziky. Postgraduálne vzdelanie získal na univerzite v Heidelbergu a Chicagskej univerzite. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako hlavný fyzik amerického námorníctva, kde skúmal správanie morských vĺn. V roku 1946 stál v čele vládnej výskumnej skupiny, ktorá testovala atómovú bombu na atole Bikini. Po vojne pokračoval vo službách štátu v Komisii pre atómovú energiu Spojených štátov amerických a v rokoch 1955 až 1956 bol prezidentom Spoločnosti pre nukleárnu medicínu. Po objave svojho monitorovacieho zariadenia sa stal roku 1964 prednášajúcim na Kalifornskej univerzite v San Diegu.[2]

Záľubu našiel vo vede a umení, najmä v sochárstve a jazzu. Za svoje úspechy sa stal vo vedeckom okruhu pomerne populárnym, ale sláva ho, podľa jeho slov, „zaťažovala". Uviedol, že lekári ho raz požiadali o autogram, načo im odpovedal: "O čom to hovoríte? Vyzerám ako filmová hviezda?" a ponúkol im pohár vína.[3]

Zomrel vo veku 69 rokov 21. júla 1983 a na jeho pomníku sú vytesané slová jeho manželky - Jediná vec, ktorú ti nikto nemôže vziať, je to, čo vieš.[4]

Holterovo monitorovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1947 v Helene Holter zo svojich finančných prostriedkov založil spoločnosť Holter Research Foundation a ako jej cieľ stanovil, že zostrojí prenosné zariadenie, ktoré bude monitorovať elektrofyziologické procesy srdca, bez toho aby pacient musel po celú dobu monitorovanie byť na lôžku.[5] Prvé monitorovacie zariadenie zostrojil taktiež roku 1947 a skladalo sa robustného rádiového vysielača EKG a dvoch batérií s hmotnosťou 38 kg.

Technický pokrok v 50. rokoch 20. storočia potom umožnil znížiť hmotnosť zariadenia na 1 kg a zmenšiť jeho rozmery na 19,5 x 9,8 x 4,6 cm. To bolo možné vďaka objavenie a následnej výrobe tranzistorov, ktoré nahradili záznam na záznamová médiá rádiovým prenosom. Holter a jeho spolupracovníci tiež vyvinuli systém prehrávania, ktorý umožňoval zobrazovať zaznamenané EKG na displeji. Začiatkiem 50. rokov navštívil Holterovo laboratórium Paul Dudley White, v tej dobe známy kardiológ. White bol Holterovo prácou šokovaný a predniesol, že tento vynález predĺži milióny životov.[6]

Oficiálne svoju metódu publikoval v roku 1961 vo americkom časopise Science v článku s názvom Nová metóda pre štúdium srdca (anglicky New method for heart studies), v ktorom zoznámil čitateľa so svojím zariadením. V tej dobe Holterovo monitorovanie využívalo k záznamu činnosti srdca kazety a batérie umožňovali desaťhodinový záznam.[7]

Nový vynález otvoril široké možnosti v medicíne a počet zachránených životov vďaka nemu nemožno spočítať. Holter za svoj objav dostal čestný doktorát na Carrollove univerzite v Montane za vynikajúci prínos pre vedu a roku 1964 získal titul profesora na Kalifornskej univerzite v San Diegu, kde potom aj prednášal.[2]

Po smrti Holtera roku 1983 bol prístroj naďalej vylepšovaný ďalšími skupinami vedcov a lekárov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PAULSEN, R.; MILLER, J. A.; BRODIE, A. E.. The decay of long-lived photoproducts in the isolated bullfrog rod outer segment: relationship to other dark reactions. Vision Research, 1975-12, roč. 15, čís. 12, s. 1325–1332. PMID: 1898. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0042-6989. DOI10.1016/0042-6989(75)90184-4.
  2. a b ROBERTS, W. C.; SILVER, M. A.. Norman Jefferis Holter and ambulatory ECG monitoring. The American Journal of Cardiology, 1983-10-01, roč. 52, čís. 7, s. 903–906. PMID: 6353900. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0002-9149. DOI10.1016/0002-9149(83)90439-3.
  3. a b MAR, Bruce Del. The History of Clinical Holter Monitoring. Annals of Noninvasive Electrocardiology : The Official Journal of the International Society for Holter and Noninvasive Electrocardiology, Inc, 2005-04-20, roč. 10, čís. 2, s. 226–230. PMID: 15842436 PMCID: PMC6932614. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 1082-720X. DOI10.1111/j.1542-474X.2005.10202.x.
  4. Холтер Норман [online]. molbiol.ru, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online. (po rusky)
  5. MACINNIS, H. F.. The clinical application of radioelectrocardiography. Canadian Medical Association Journal, 1954-05, roč. 70, čís. 5, s. 574–576. PMID: 13160894 PMCID: PMC1825316. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0008-4409.
  6. РАССАДИНА, А. А.; ТАРАКАНОВ, С. А.; КУЗНЕЦОВ, В. И.. НОРМАН ХОЛТЕР И ЕГО МЕТОД ДИСТАНЦИОННОГО КАРДИОЛОГИЧЕСКОГО МОНИТОРИНГА. ИСТОРИЯ ВОПРОСА [online]. Бюллетень сибирской медицины, 2013-06-28, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online. (po rusky)
  7. HOLTER, Norman J.. New Method for Heart Studies: Continuous electrocardiography of active subjects over long periods is now practical. Science, 1961-10-20, roč. 134, čís. 3486, s. 1214–1220. PMID: 13908591. Dostupné online [cit. 2021-02-18]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.134.3486.1214. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Холтер, Норман na ruskej Wikipédii a Norman Holter na českej Wikipédii.