Záznamové médium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Záznamové médium (iné názvy: dátové médium, dátový nosič, pamäťové médium) je externý a nezávislý nosič dát, využívajúci na záznam nejaký vhodný fyzikálny princíp. V praxi sa pod pojmom dátové médium často myslí prenosné výmenné dátové médium. Tieto média sú predovšetkým určené na ukladanie dátových súborov vo výpočtovej technike.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Záznamové média si môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk:

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Používanie záznamových médií je staré ako ľudstvo samé. Medzi prvé záznamové média patrí (aj stena v prehistorickej jaskyni) kameň, neskôr hlinené tabuľky, papyrus, papier, neskôr fotografické dosky a fotografie. Všetko čo človek používal sa dalo využiť aj pre záznam informácie.

Medzi dnes už historické "počítačové" záznamové médiá patria dierny štítok, dierna páska, bubnová pamäť, magnetická páska a disketa.

Súčasnosť je poznačená elektronizáciou a postupným prechodom k elektronickým médiám. Najčastejšie používaným médiom súčasnosti je optický disk (CD, DVD, HD DVD, Blu-Ray ...), rôzne typy flash médií (USB kľúč, Pamäťová karta ...) a vysokokapacitné pevné disky (HDD) s magnetickým záznamom.

Budúcnosť patrí novým optickým diskom (InPhase holografický záznam, HVD), novým flash médiám s kapacitami viac ako 30GB na kartu a novým generáciám pevných diskov s kapacitami rádovo v terabajtoch.