Blu-ray

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Blu-ray disk
Regionálne kódy Blu-ray diskov
Blu-ray mechanika

Disk Blu-ray (z anglického Blue Ray, teda modrý lúč) je jeden z najnovších formátov vysokokapacitných optických diskov určených primárne pre uloženie videa vo vysokom rozlíšení a/alebo veľkého množstva dát. Štandard Blu-ray vyvíja konzorcium spoločností Blu-ray Disc Association (BDA). V porovnaní s konkurenčným formátom HD DVD má Blu-ray vyššiu kapacitu v každej vrstve, a to 25 GB oproti 15 GB, ale v prvotnej fáze bude jeho výroba drahšia.

Názov Blu-ray je odvodený od farby vlnovej dĺžky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta na nosiči. Vzhľadom na nižšiu vlnovú dĺžku umožňuje systém Blu-ray uložiť na štandardný disk s priemerom 12 cm výrazne viac dát než DVD, ktoré používa červený laser s vlnovou dĺžkou 650 nm.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný vývoj nového média pre vysokú kapacitu záznamu začala firma Sony vo forme dvoch projektov s použitím nových, krátkovlnných diód: UDO (Ultra Density Optical) a DVR Blue (spolu s firmou Pioneer). Druhý z projektov sa uchytil a stal sa základom pre budúcu špecifikáciu Blu-ray (presnejšie pre BD-RE). V princípe si boli obe technológie podobné. Prvé prototypy DVR Blue boli prezentované na výstave CEATEC v októbri 2000. Vzhľadom na to, že Blu-ray Disc norma definuje záznam dát na vrstvu najbližšie k povrchu disku, boli prvotné disky náchylné na kontamináciu a škrabance a museli byť uzatvorené v plastových kazetách (caddy) s cieľom ich ochrany. Dňa 19. februára 2002 bol projekt oficiálne označený ako Blu-ray a médium ako Blu-ray Disc, pričom bol ohlásený vznik pracovnej skupiny Blu-ray Disc founder group. Skupina začala svoju činnosť 20. mája 2002. Spojilo sa v nej deväť popredných elektronických firiem: Sony, Panasonic, Pioneer, Philips, Thomson, LG Electronics, Hitachi, Sharp a Samsung (teraz už aj v Blu-ray 3D). Výstupom bolo definovanie štandardu a smeru ďalšieho vývoja. S cieľom umožniť väčšiu účasť ďalších firiem v máji 2004 oznámila táto skupina vytváranie asociácie Blu-ray Disc, ktorá začala svoju činnosť 4. októbra 2004. Dnes má asociácia 19 členov.

Druhy diskov[upraviť | upraviť zdroj]

Jednovrstvový Blu-ray disk (BD) umožňuje uložiť 23,3 GB, 25 GB alebo 27 GB dát, čo je dostatočná kapacita poskytujúca štyri hodiny videozáznamov so zvukom vo vysokom rozlíšení. Dvojvrstvový BD umožňuje uložiť na nosič až dvojnásobok, teda 46,6 GB, 50 GB alebo 54 GB. Disky s kapacitami 100 a 200 GB, teda štyrmi alebo ôsmimi vrstvami, sú vo vývoji.

V pláne je aj výroba diskov s priemerom 8 cm na účely využívania v digitálnych videokamerách. Tieto disky by mali dosahovať kapacitu 15,6 GB v dvoch vrstvách.

Technológie[upraviť | upraviť zdroj]

Laser a optika[upraviť | upraviť zdroj]

Systémy Blu-ray využívajú na čítanie a zápis dát modrofialový laser s vlnovou dĺžkou 405 nanometrov. Bežné CD a DVD používajú infračervený laser s vlnovými dĺžkami 780 a 650 nanometrov. Najmenší bod, na ktorý je schopný laser zaostriť, je obmedzený rozptylom a závisí od vlnovej dĺžky svetla a clony použitého objektívu. Znížením vlnovej dĺžky, využitím vyššej clony (0,8 v porovnaní s 0,6 pre DVD), použitím systému duálneho objektívu a vytvorením tenšej odrazovej vrstvy, možno laserový lúč presnejšie zaostriť na povrch disku. Tým sa na disku vytvorí menší bod, čo umožní umiestniť viac informácií do danej plochy. Okrem vylepšení v oblasti optiky sú dáta zakódované zdokonaleným a optimalizovaným kódovaním, čoho dôsledkom je ešte vyššia kapacita disku.

Kodeky[upraviť | upraviť zdroj]

Kodeky využité pri ukladaní video- a audiozáznamov výrazne ovplyvňujú priestor, ktorý je potrebný na uloženie obsahu disku. V prvej fáze uvedenia na trh budú všetky filmy uložené vo formáte MPEG-2.

Formát BD-ROM podporuje minimálne tri videokódovania: MPEG-2, čo je štandard, ktorý využíva aj DVD; H.264/AVC odvodený z MPEG-4; a VC-1 založený na kodeku použitom vo Windows Media 9 od Microsoftu. MPEG-2 umožňuje uložiť na jednovrstvový BD-ROM približne dve hodiny obsahu vo vysokom rozlíšení, druhý a tretí kodek, ktoré sú efektívnejšie, umožňujú uložiť až štyri hodiny obsahu vo vysokom rozlíšení na jednu vrstvu.

Na ukladanie zvukových stôp a záznamov dokáže BD využiť lineárne (nekomprimované) PCM, Dolby Digital, Dolby Digital Plus, DTS, DTS-HD a Dolby Lossless (bezstratová kompresia známa tiež ako MLP).

Kompatibilita[upraviť | upraviť zdroj]

Asociácia Blu-ray odporúča výrobcom zachovať spätnú kompatibilitu s DVD, ale toto odporúčanie nie je záväzné.

Spoločnosť JVC vyvinula technológiu s troma vrstvami, ktorá umožňuje uložiť v rozdielnych vrstvách dáta vo formáte DVD a dáta vo formáte Blu-ray. To by zákazníkovi umožnilo kúpiť disk prehrávateľný prostredníctvom súčasných DVD prehrávačov a v budúcnosti, ak si zákazník kúpi Blu-ray prehrávač, bude mať možnosť sledovať obsah s vysokým rozlíšením z toho istého disku.

Regionálne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Regionálne kódovanie pre filmy na diskoch Blu-ray bude odlišné od regionálneho kódovania použitého pri DVD:

  1. Severná Amerika, Južná Amerika, Japonsko a východná Ázia (okrem Číny)
  2. Európa, Afrika a Austrália
  3. India, Čína, Rusko a všetky ostatné krajiny

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]