Pavel Alexejevič Čerenkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Pavel Alexejevič Čerenkov
ruský fyzik
ruský fyzik
Narodenie 28. júl 1904
Voronež, Rusko
Úmrtie 6. január 1990 (85 rokov)
Moskva, Rusko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Pavel Alexejevič Čerenkov

Pavel Alexejevič Čerenkov ( rus. Павел Алексеевич Черенков; * 28. júl 1904, Voronež, Rusko - † 6. január 1990, Moskva) bol (sovietsky) fyzik ruského pôvodu. Je známy najmä vďaka objasneniu tzv. Čerenkovovho efektu. Podielaľ sa tiež na vývoji urýchľovača častíc. V roku 1958 mu bola za jeho vedecký prínos udelená Nobelova cena za fyziku.

P. A. Čerenkov pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením S. I. Vavilova. Pri štúdiu luminiscencie kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku 1934 slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných elektrónov. Teoretické vysvetlenie dali Igor Jevgenievič Tamm a Ilia Michajlovič Frank, ktorí spolu s P. Čerenkovom dostali v roku 1958 Nobelovu cena za fyziku „pre objav interpetáciu Čerenkovho efektu“.

Čerenkovovo žiarenie sa využíva v detektoroch vysokoenergeticých častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.

Ako mnoho rodín počas stalinských represií v Sovietskom zväze, prežíval Čerenkov osobnú tragédiu, v roku 1937 zatkli po druhýkrát jeho otca a o rok neskôr ho popravili. Paradoxne, Čerenkov bol dvakrát vyznamenaný Stalinovou cenou v roku 1946 a 1951.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]