Tiencin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tchien-ťin)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 39°07′59″S 117°10′59″V / 39.133°S 117.183°V / 39.133; 117.183
Tiencin
天津
mesto pod ústrednou správou
Tianjin montage.jpg
Zhora po smere hodinových ručičiek: rieka Chaj v meste s budovou finančného centra, Katedrála Sv. Jozefa, panoramatický pohľad na centrum, železničná stanica, Tiencinské oko.
Štát Čína Čína
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 39°07′59″S 117°10′59″V / 39.133°S 117.183°V / 39.133; 117.183
Rozloha 11 916,25 km² (1 191 625 ha)
Obyvateľstvo 15 168 100 (2014)
Hustota 1 272,89 obyv./km²
Starosta Huang Xingguo
PSČ 300000 - 301900
Tel. predvoľba 22
Poloha  na mape Číny
Red pog.svg
Poloha na mape Číny
Wikimedia Commons: Category:Tianjin
Webová stránka: http://www.tj.gov.cn/
• Rozloha aj počet obyvateľov sa týka celej provincie.
Most Čch'-feng čchiao nad riekou Chaj.

Tiencin (čín. 天津 – pchin-jin: Tiānjīn – slov. prepis Tchien-tin) je centrálne spravované mesto na úrovni provincie na severe Čínskej ľudovej republiky. Leží na rieke Chaj-che na pobreží Pochajského zálivu.

Má rozlohu 11 916,25 km² a v meste žilo v roku 2014 11,5 milióna obyvateľov, v celom obvode 15,17 milióna. 97% obyvateľov tvoria Hanovia.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Čínsky názov mesta sa skladá zo slov 天 tchien, čo znamená „nebo“ a 津 tin, čo znamená „brod“ a doslova znamená „nebeský/cisársky brod.“

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Cisárske obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V Tiencine sa v roku 1858 podpísala nerovná Tiencinská zmluva, ktorá bola súčasťou Druhej ópiovej vojny Číny proti Spojenému kráľovstvu, Druhému Francúzskemu cisárstvu, Ruskej ríši a USA a znamenala otvorenie čínskych prístavov vrátane Tiencinu zahraničnému obchodu.

Od polovice 19. storočia bol Tiencin významným prístavom a bránou do hlavného mesta ríše, Pekingu. Počas Povstania boxerov bolo mesto v rokoch 1900 až 1902 sídlom pro-západnej dočasnej vlády s podporou aliancie 8 krajín.[1]

Výbuchy v roku 2015[upraviť | upraviť zdroj]

Dvanásteho augusta 2015 zasiahli prístavnú zónu mesta, Binhai, mohutné výbuchy, ktoré majú na svedomí doposiaľ 114 mŕtvych a významné materiálne škody.[2] Čínska vláda neuviedla, čo stálo za explóziami. [3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hosea Ballou Morse. The International Relations of the Chinese Empire. Vol. 3. 1918
  2. China blasts: Casualties as Tianjin warehouse blows up. BBC News.
  3. http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/364744-cinske-urady-zablokovali-50-webovych-stranok-za-spravy-o-vybuchu/ Čínske úrady zablokovali 50 webových stránok za správy o výbuchu. In: Pravda.sk, 17.8.2015

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]