Boxerské povstanie
Boxerské povstanie bolo dôsledkom postupného prenikania cudzích svetových veľmocí na územie Číny s cieľom zastaviť túto expanziu.
Počiatky povstania[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1900 počas vlády slabej a skorumpovanej mandžuskej dynastie Čínu ovládali súperiace európske mocnosti. Mnohé skupiny sa snažili zamedziť vplyvu západných krajín, ale Číňania si uvedomili, že budú musieť prevziať spôsoby západných krajín a zakladať nové priemyselné odvetvia. Roku 1898 získali nakrátko moc reformátori. Vydávali nové zákony, ktoré mali zmeniť Čínu na moderný štát. Usilovali sa zmeniť štátnu službu a skôr riešiť každodenné problémy, než sa spoliehať na staré a zastarané texty. V Pekingu založili univerzitu a začali reformovať armádu. Ale „sto dní reformy“ sa skončilo, keď sa k moci dostala cisárovná Cch´-si. Mnohých reformátorov popravili. V roku 1900 sa v severnej Číne začalo povstanie proti aristokracii a proti všetkým cudzincom, ale hlavne proti kresťanom. Povstanie viedla tajná spoločnosť nazývaná Päsť mieru a spravodlivosti čiže "boxeri", ktorých tajne podporovala mandžuská vláda
Priebeh povstania[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1900 boxeri zaútočili na európske veľvyslanectvá v Pekingu a zabili mnohých Európanov, najmä misionárov, čínskych kresťanov. Dva mesiace boxeri obliehali európske veľvyslanectvá. Vznikol medzinárodný vojenský zbor, v ktorom boli americkí, britskí, francúzski, nemeckí, japonskí a ruskí vojaci. Prvé slabšie vyzbrojené vojsko nedokázalo obsadiť Peking, ale v lete druhá jednotka uspela a oslobodila veľvyslanectvá. Po porážke povstania, čínska vláda nebola schopná zabrániť zahraničnému zásahu. Bola nútená potrestať úradníkov, ktorí boli údajne zapletení do povstania, zaplatiť odškodné a dovoliť zahraničným jednotkám vstup na čínske územie veľvyslanectiev.
Koniec Mandžuovcov[upraviť | upraviť zdroj]
Vzdelaní Číňania začali snovať plány na zvrhnutie mandžuského režimu. Roku 1905 Sunjatsen založil prvú čínsku politickú stranu. Ďalšie skupiny pripravovali a organizovali povstania. Mandžuská dynastia strácala kontrolu nad krajinou. Roku 1911 cisársky generál Jüan Š’-kchaj podporil povstanie. Autorita mandžuskej dynastie Čching sa zrútila a bola vyhlásená republika.